Keď si niekto pozrie nový odhad vývoja slovenskej ekonomiky, ktorý pripravila Európska komisia, môže si povedať: "Všetko je fajn, ale...".
Nezamestnanosť by mala byť nižšia, rast ekonomiky vyšší a pozitívne sa zmenil aj odhad schodku verejných financií. Je tu však "ale" v podobe 3,4-percentnej úrovne inflácie, namiesto pôvodne očakávaných 2,7 percenta. Komisia zatiaľ nepovedala, prečo vidí rast cenovej úrovne na Slovensku až tak čierno a prečo tak (zatiaľ na papieri) pochováva nádeje na prijatie eura v roku 2009. Mnohovravné sú aj vyhýbavé odpovede eurokomisára Joaquína Alumniu na otázku, či Slovensko bude schopné prijať euro v roku 2009. Podľa neho to síce vláda deklarovala, ale veľkou hrozbou je inflácia a deficit verejných financií.
Tieto slová môžu pre nás znamenať problém aj v prípade, ak maastrichtské kritériá splníme. Komisia totiž pri schvaľovaní členstva v eurozóne posudzuje aj fakt, či sú dobré výsledky ekonomiky potrebné na prijatie eura aj dlhodobo udržateľné. A zatiaľ to vyzerá tak, že slovenské predsavzatia neberú v Bruseli úplne vážne.
Almunia tvrdí, že dôležité bude, aké ďalšie opatrenia Slovensko prijme. Keďže však opatrenia tohto charakteru bývajú väčšinou nepopulárne, je otázna ich politická priechodnosť. Stačí sa pozrieť na diskusiu k štátnemu rozpočtu a k úpravám v daniach a je zrejmé, že aj to málo, na čo sa ministerstvo financií odhodlalo, v parlamente iba ťažko prejde.
Problém s infláciou možno pomôže vyriešiť priaznivý vývoj cien energií, ktorý je nepochybne lepší ako sa čakalo. Čo sa týka rozpočtového schodku, situáciu má plne v rukách vláda a stačí iba chcieť. A z Bruselu to zatiaľ vyzerá tak, že chceme málo.
LUKÁŠ PARDUBSKÝ, vedúci ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.