Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.12.2006, 00:00

Málo ambiciózny, veľa rizík

Takmer basketbalovým výsledkom 85 : 65 parlament schválil štátny rozpočet na budúci rok a rozpočet verejnej správy na obdobie rokov 2007 až 2009. Keďže v politických i v odborných diskusiách toho už o tomto rozpočte zaznelo veľa, pokúsme sa zosumarizovať najzásadnejšie výhrady k nemu.
Z pohľadu liberálnej ekonómie je schválený rozpočet zlý. Nejde však o nejaké jeho jednoznačné pejoratívne odsúdenie -- nie je o nič horší než rozpočet vlaňajší, predvlaňajší, či predpredvlaňajší -- najmä z pohľadu jeho nízkej ambicióznosti a premrhania šance na zlepšenie hospodárenia vlády v období dobrej hospodárskej situácie krajiny.
Na jednej strane je treba oceniť snahu ministra financií, vlády i parlamentu pripraviť taký rozpočet, ktorý zásadným spôsobom bezprostredne neohrozuje makroekonomickú stabilitu. Na strane druhej je však pravdou i to, že rozpočet neodzrkadľuje ucelenú koncepciu hospodárskej politiky vlády, ktorá by mala za cieľ naďalej zlepšovať podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, pokračovať v reformách (napr. v oblasti odvodov, zdravotníctva, školstva) a prispieť tak k udržateľnosti aktuálneho priaznivého vývoja ekonomiky.
Málo ambiciózny
Za najväčšiu chybu -- podobne, ako tomu bolo v rokoch minulých -- považujeme výšku deficitu verejných financií. Áno, na jednej strane deficit úspešne spĺňa Maastrichtské podmienky pre prijatie spoločnej európskej meny. Mali by sme sa však s takýmto konštatovaním dostatočne uspokojiť?
Aktuálny stav slovenského hospodárstva poskytuje možnosti omnoho rýchlejšieho znižovania deficitov verejných financií a dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu verejnej správy omnoho ambicióznejšie, než predložený rozpočet. Rekordný rast umožňuje sústrediť sa na upevnenie konsolidácie verejných financií, napríklad na riešenie implicitného dlhu štátneho priebežného dôchodkového systému, ktorý sa odkryl prijatím kapitalizačného dôchodkového piliera, či na jednoduché znižovanie verejného dlhu.
Prijatý rozpočet so schváleným deficitom 2,9 % HDP tak opäť raz predstavuje premrhanie mimoriadne priaznivej situácie slovenskej ekonomiky (vysoké tempo rastu HDP, rast reálnych miezd, rast produktivity, tempo rastu potenciálneho produktu). Navyše, môže do istej miery predstavovať riziko vo vzťahu k inflačným tlakom a teda k splneniu kritérií na vstup do EMÚ v r. 2009, čo potvrdzuje aj nedávna správa Medzinárodného menového fondu. Miernejšie než liberálni ekonómovia, ktorých spravidla uspokojuje len úplná vyrovnanosť rozpočtu, MMF odporúča, aby sa schodok znížil o 0,5% na 2,4% z HDP, čo by pomohlo znížiť inflačné tlaky.
Navyše, už samotný schválený rozpočet aj napriek uvedenému priaznivému vývoju obsahuje nekryté budúce záväzky (v podobe nejasnej výšky a zdrojov financovania zvýšených platieb zdravotného poistenia za poistencov štátu od mája 2007, alebo nezohľadnené zvýšenie bonifikácie hypotekárnych úverov vo výdavkoch). Ďalšie nekryté záväzky sú obsiahnuté v deklaráciách vlády, napríklad v prípade vianočných príspevkov dôchodcom, či v úvahách o vytvorení ďalšieho ministerstva. Je to aj napriek tomu, že schválený návrh počíta oproti pôvodnému návrhu s vyššími daňovými príjmami o vyše 2.7 mld. Sk. Použitie týchto dodatočných zdrojov je v príkrom rozpore s deklaráciami vlády o hľadaní dlhodobo udržateľného riešenia deficitu sociálneho systému, záujmu o rozvoj konkurencieschopnosti, či zodpovednému prístupu k verejným financiám.
Prejesť neznamená investovať
Napriek verbálne deklarovanému súladu sa rozpočet vo viacerých aspektoch odkláňa od Konvergenčného programu, kde sa konštatuje potreba realizácie zodpovednej fiškálnej politiky, úspešnej nielen v krátkodobom, ale najmä v dlhodobom horizonte, umožňujúcej dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií do roku 2010. Vo výdavkovej časti dochádza k zvyšovaniu výdavkov v oblastiach, ktoré nezodpovedajú prioritám Národnej lisabonskej stratégie (napr. kapitola rezortu pôdohospodárstva, kde dochádza k zvýšeniu národných priamych platieb o cca 2.66 mld. Sk, kapitola rezortu sociálnych vecí s cca 2 mld. zvýšením). Snahou vlády by malo byť naopak znižovanie výdavkov v týchto sektoroch.
Rozpočet napriek priaznivej ekonomickej situácii neobsahuje impulzy, ktoré by naznačovali pokračovanie štrukturálnych reforiem (napr. v oblasti zdravotníctva, odvodového zaťaženia, korekcie I. piliera dôchodkového zabezpečenia), naopak, obsahuje výdavkové programy, resp. redukciu príjmov rozpočtu nesystémového charakteru (napríklad zvýšenie platieb zdravotného poistenia za poistencov štátu o 1 percentuálny bod, t. j. o cca 2.1 mld. Sk za súčasného zvrátenia stabilizačných opatrení v zdravotníctve, znížená sadzba DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktorá predstavuje výpadok príjmov cca 2.8 mld. Sk a pod.).
Oblasti výdavkov, ktoré si vláda stanovila ako svoju prioritu (poľnohospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo) v prípade poľnohospodárstva neodzrkadľujú aktuálne najnaliehavejšie potreby hospodárstva a predstavujú zbytočné plytvanie verejnými zdrojmi. Nerešpektuje sa navyše ani záväzok nezvyšovať celkovú úroveň dotácií nad 1 % HDP. V prípade školstva a zdravotníctva rozpočtové priority nie sú sprevádzané potrebnými reformnými opatreniami, naopak, zámery vlády naznačujú kroky, ktorých dôsledkom bude ďalšie zníženie efektivity v týchto oblastiach, a preto výdavky do nich smerujúce tiež predstavujú riziko pokračujúceho plytvania zdrojmi, nielen v rozpočtovanom období materiálu.
Nerešpektuje sa ani záväzok znižovať počet zamestnancov verejnej správy, najmä v školstve (návrh rozpočtu naopak zaväzuje neznižovať tento počet napriek klesajúcemu počtu žiakov). Podľa návrhu budúcoročného rozpočtu by malo byť na ministerstvách, úradoch a inštitúciách napojených na štátny rozpočet vyše 139-tisíc pracovných miest. Oproti tomuto roku ide o nárast zhruba do stovky miest. Táto skutočnosť pritom nekorešponduje s deklaráciami vlády o pripravovanom rušení krajských úradov. Návrh tiež ráta s valorizáciou platov zamestnancov verejnej správy v priemere o 6 %.
Budúcnosť nás netrápi
Prijatý rozpočet nijakým spôsobom nerieši riziko udržateľnosti verejných financií v dlhom období (horizont desiatok rokov). V podstate všetky dostupné analýzy Ministerstva financií i medzinárodných inštitúcií, zaoberajúce sa starnutím populácie v SR, konštatujú, že bez zásadných systémových zmien najmä vo financovaní dôchodkového systému a zdravotníctva nedokážu slovenské verejné financie tomuto dlhodobému riziku čeliť. Pritom opatrenia, ktoré obsahuje štátny rozpočet v kapitole zdravotníctva (podmienené dočasné zvýšenie zdravotných odvodov štátu) nemajú so systémovou zmenou nič spoločné. Bez razantných zmien vo výdavkoch najmä v zdravotníctve a v predefinovaní úlohy prvého (štátneho) piliera dôchodkového systému nebudú slovenské verejné financie v dlhom horizonte udržateľné a vznikne skôr potreba zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Túto skutočnosť by mal rozpočet verejnej správy a naň nadväzujúca politika jednotlivých rezortov reflektovať, obzvlášť za situácie priaznivého vývoja rozpočtových príjmov a celého hospodárstva.
Prijatý rozpočet, na druhej strane, vytvára možné riziká z dlhodobého hľadiska nastavením vyššej spotreby verejných zdrojov do oblastí, ktoré nestimulujú rozvoj (poľnohospodárstvo, sociálne výdavky, zvýšenie príjmov Úradu vlády, NR SR, Matice slovenskej a pod.), v prostredí priaznivého vývoja rozpočtových príjmov. V prípade výraznejšieho spomalenia ekonomického rastu tak môže nastavená úroveň verejnej spotreby viesť k opätovnému zvyšovaniu deficitu a k zvyšovaniu daňového zaťaženia a následne znižovaniu výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky.
Na záver ešte dva rozpočtové bonmoty. Liberálom síce neprislúcha kritizovať ľavicovú vládu za neplnenie vlastného programu, avšak prinajmenšom dva príklady -- v oblasti sociálnej a v oblasti bývania -- predsa len ilustrujú, ako sa vláda odkláňa od dôrazu na svoje vlastné priority, spomínané v Programovom vyhlásení. V kapitole MPSVaR položka prídavok na dieťa bola oproti predchádzajúcemu roku znížená o 0.5 mld. Sk (pokles z 8,9 mld. Sk v tomto roku na 8,4 mld. v roku 2007). No a dotované hypotéky "zaplatia" žiadatelia o dotáciu na kúpu vlastného bytu či domu. V kapitole MvaRR je totiž zvýšenie bonifikácie k hypotekárnym úverom o 50 mil. Sk (na spolu 690 mil. Sk) vykompenzované úsporou 0.5 mld. Sk v Štátnom fonde rozvoja bývania (zdroje ŠFRB v r. 2007 sú rozpočtované na 2.26 mld. Sk).

Martin Chren, ekonomický analytik, Nadácia F. A. Hayeka

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.