Karol Sidor, Andrej Hlinka, Štefánik, Hodža, Moyzes, Daxner, Francisci. A ďalšie osobnosti slovenskej histórie. Čo majú spoločné s KDH? Milana Krajniaka. Donedávna riaditeľ mediálneho odboru strany, člen Prezídia Fondu národného majetku za KDH, podnikateľ v oblasti realít či PR, má (podľa životopisu) dve veľké záľuby - architektúru a históriu. A v rámci jednej z nich pravidelne prispieval do istého internetového magazínu a približoval čitateľom historické osobnosti slovenského národa.
Pravidelne písal aj do rubriky Strašidlo europeizmu a na internete možno nájsť aj ďalšie jeho konzervatívne náhľady na našu spoločnosť. "Bol to práve on, kto do KDH priniesol projekt rovnej dane," charakterizoval svojho dlhoročného spolupracovníka Vladimír Palko, zatiaľ jediný kandidát na post predsedu kresťanských demokratov. A keďže tí potrebujú podľa neho silnú ekonomickú agendu, vybral si Krajniaka, ktorého by rád videl - už ako líder strany - po svojom boku na poste podpredsedu pre ekonomiku.
Doterajšie Krajniakove aktivity a záujmy ho však stavajú na síce (boďákom) dobre nasvietené miesto na javisku, ale ako neznámeho herca, bez výrazného mejkapu a masky, bez scénickej hudby, bez spoluhercov a spolutvorcov. A najmä bez bulletinu, ktorý by divákom našepkal, o aká hra sa tu dnes večer hrá a kto je hlavná postava. Palko sa ho síce snaží písať, kresliť, tlačiť a rozdávať, samotní členovia strany sa však obávajú, že je to málo.
Na druhej strane však aj trpezlivosť môže stratiť trpezlivosť - súčasný predseda KDH Pavol Hrušovský sa stále nerozhodol - alebo nechce oznámiť svoje rozhodnutie - či sa bude biť o svoju pozíciu. Či vstúpi do boja o obhajobu svojho šesťročného pôsobenia na čele strany. Iste, on je dnes predsedom a nemá sa kam ponáhľať. Ale aj potlač na jeho bulletine môže začať blednúť a do diskusie na plánovaných okresných snemoch a radách bude vstupovať čoraz viac zmätených radových kádehákov. A výsledok "veľkého" júnového snemu bude ešte viac neodhadnuteľný.
V každom prípade čaká kresťanských demokratov búrlivý polrok. Búrlivejší a vypätejší ako očakávania koaličných vyjednávaní po minuloročných parlamentných voľbách. Čo je však väčším problémom - vzájomná nevraživosť dvoch názorových krídel (hoci na okamih utlmená vianočnými sviatkami) sa stále viac a viac prediera na povrch a sympatie voličov prudko klesajú. A divák (aj ten, čo sa na predstavenie iba chystá) len ťažko môže uveriť, že Rodičovský bonus (Vladimír Palko) alebo Otcovská dovolenka (Július Brocka) by mohli začať platiť po nasledujúcich voľbách.
Tatiana Novotná, redaktorka domáceho odelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.