V piatok uplynie termín na pripomienkovanie návrhu novely zákona o regulačnom úrade. Novela má rozšíriť právomoci úradu a zrušiť jeho nezávislosť -- všetky rozhodnutia úradu by malo po novom odobriť ministerstvo hospodárstva. Problémom je, že každé ministerstvo robí to, čo chce vláda a vláda robí to, čo chcú vládnuce politické strany. Politické strany sú vystavené pokušeniu urobiť to, čo chcú voliči dnes, a nie také opatrenia, ktoré sú pre nich dobré v strednodobom horizonte. Preto je hlavnou črtou regulačných úradov nezávislosť, ktorá má obmedzovať politické intervencie.
Pokiaľ štát ceny energií zreguluje na neprimerane nízkej úrovni, odrazí sa to v znížených investíciách energetických spoločností. Chýbajúce investície postupne skomplikujú dodávku energií. Aby sa predišlo ohrozeniu energetickej bezpečnosti Slovenska, bude musieť v konečnom dôsledku opäť zasiahnuť štát a z verejných financií investovať do energetiky, dnes už z veľkej miery sprivatizovanej. Došlo by teda k plošnému dotovaniu ekonomiky a k vývozu časti slovenských daní do zahraničia.
Novela zákona prichádza 9 mesiacov pred liberalizáciou energetického trhu v EÚ -- od júla budúceho roku by mali byť ceny elektriny a plynu tvorené trhom. V tomto kontexte by prvoradou úlohou regulačného rámca malo byť motivovať k investíciám do lepšieho prepojenia energetickej sústavy so zahraničím, najmä s Poľskom a Ukrajinou. V liberalizovanom prostredí možno očakávať rýchlejší rozvoj trhu vďaka interakciám medzi jeho prvkami: deregulácia cien priťahuje vyššie investície, investície tvoria priestor na zníženie cien, pri nižších cenách sa zvyšuje dopyt. Ak teda očakávame, že energetický trh bude v EÚ liberalizovaný, sprísňovanie regulácie ide proti tomuto trendu.
Novela počíta tiež s výmenou ľudí v regulačnej rade. Do novej by mali nominovať po dvoch zástupcoch vláda, parlament a združenia odberateľov energií. Závislosť nového člena regulačnej rady od nominujúceho subjektu je podčiarknutá tým, že nominujúci subjekt bude môcť kedykoľvek podať návrh na odvolanie svojho nominanta.
Je tiež otázne, či budú mať nominujúce subjekty, vrátane podnikateľských, záujem stanoviť ceny na optimálnej úrovni. Názory koncových odberateľov na ceny energií majú rovnakú vypovedaciu hodnotu ako spotrebiteľské ankety typu -- privítali by ste pokles cien automobilov alebo topánok? Spotrebitelia by nemali administratívne rozhodovať o výške cien. Podobne, priestor podnikateľov nie je v komentovaní cien a už vôbec nie v rozhodovaní o ich výške, ale v pripomienkovaní mechanizmu, ktorý ich umožňuje vyrátať.
Nízke a dlhodobo udržateľné ceny energií môže Slovensku zabezpečiť liberalizácia trhu a efektívna regulácia jeho prvkov, ktorá predpokladá izoláciu od straníckych tlakov. Novela zákona o regulačnom úrade je v rozpore s obidvoma predpokladmi.
Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.
StoryEditor