Občania si často kladú otázku, čo môžu priniesť parlamentné voľby okrem známych tvárí, ktoré v rôznych stranách rotujú v rozmanitých funkciách. Najviac ich bude určite zaujímať, ako sa k obyvateľom správa vláda. Všetky politické strany súťažiace o priazeň voličov sa snažia jedna od druhej odlíšiť tak, že často z muchy robia slona a nepodstatné rozdiely nafukujú do nekonečných rozmerov. Ani jedna z nich sa neusiluje o nahradenie štátu iným mechanizmom distribúcie peňazí, ktoré sa vyberajú od obyvateľov v mene človeka a v mene blaha človeka.
Správanie politických strán sa dá vysvetliť teóriou oportunistického politického podnikateľského cyklu (opportunistic political business cycle). V ňom je výmena fáz podnikateľskej aktivity, alebo ak chcete, výmena podnikateľských cyklov iniciovaná oportunistickým správaním vlády. Stručne povedané, v závislosti od správania vlády sa správajú aj podnikatelia.
Vláda sa snaží použiť dostupné makroekonomické nástroje s cieľom víťazstva vo voľbách a pre zachovanie moci. Model navrhol William Nordhaus v roku 1975. Ako ekonomické indikátory Nordhaus používa infláciu a nezamestnanosť. Voliči podľa nich hodnotia politika. Nordhaus posúdil model "krátkozrakých" voličov s krátkou pamäťou. V tomto modeli oportunisticky naladený politik nemá preferencie vo vzťahu k inflácii a nezamestnanosti.
Politik snažiac si zachovať svoju pozíciu priamo pred voľbami sa usiluje o expanzívnu menovú politiku. Nezamestnanosť sa tak pozitívnemu peňažnému šoku znižuje kvôli kvôli pozitívnemu peňažnému šoku. V období po voľbách, vysoká úroveň inflácie núti politika, aby robil reštriktívnu menovú politiku, ktorej podstatou je obmedzenie množstva peňazí v obehu. Je to pre to, aby znížil inflačné očakávania a zachováva podobnú politiku, aby dosiahol relatívne nevysokú úroveň inflácie do ďalších volieb. Potom sa cyklus opäť opakuje.
Kritika modelu Nordhausa sa zamerala na správanie voličov, ktorí každé voľby stúpajú na jedny a tie isté hrable. Určité otázky vyvolávajú okolnosti využitia menovej politiky, lebo v mnohých krajinách menovú politiku robia nezávislé inštitúcie, ktoré nie sú závislé od výkonnej moci vychádzajúcej z volieb. Myšlienky Nordhausa našli rozvoj v teóriách racionálnych očakávaní. Venoval sa jej Kenneth Rogoff v práci Rovnováha politicko-rozpočtových cyklov. Oportunistický podnikateľský cyklus Nordhausa s využitím teórie racionálnych očakávaní dostal pomenovanie racionálneho politického podnikateľského cyklu (rational political business cycle). Všetky politické a podnikateľské cykly, ktoré boli pre Slovensko príznačné, mal zatiaľ len jeden kľúčový cieľ - odštátnenie aktív, služieb alebo vzťahov.
Autor je ekonomický analytik.