Pohľad pravde do očí

Štrapácie okolo výkupu pozemkov pre spoločnosť Hyundai-Kia pri Žiline vyvracajú ďalšiu na Slovensku obľúbenú výhovorku, podľa ktorej by miestni vždy chceli, ale tí bratislavocentristi ich pripravia o každú príležitosť. Z tohto hľadiska nie je dôležité, či sa nakoniec postaví táto fabrika pri Tepličke alebo či sa Kórejčania (v tejto transakcii stále mlčanliví) rozhodnú pre ponuku richtára z Malaciek alebo ponuku prednostu Banskobystrického kraja, alebo či prídu ďalšie ponuky. V tejto chvíli je najdôležitejšie, či sa investor nezbalí z tejto krajiny so stále veľkou nezamestnanosťou. A ešte by mohlo byť dôležité nazretie pravde do očú, či ozaj Slovensko o všetko pripravuje Bratislava. Vlastnícke práva sú totiž dôležitá vec, niekedy však prichádza dilema, či sú viac ako spoločenský záujem. Vonkoncom však nejde o lásku k pôde a chuť robiť na nej, skôr o prehnané požiadavky, ktoré napokon stoja aj za zrodom legendy o bratislavocentrizme. Ide o zvyk natiahnuť dlaň a pýtať bez chuti a odvahy niečo dať, obetovať, urobiť ako protihodnotu za dané. Nie je predsa normálne, aby za pôdu s bonitou stanovenou (evidentne nad hornú hranicu) odborníkmi pýtali majitelia bezmála také sumy, za aké sa predáva samorodiaca ornica na juhu. Ak niekto chce predávať, musí sa podriadiť pravidlám predávania a kúpy. To znamená aj stanovenej ceny, ceny obvyklej a primeranej za kvalitu a množstvo. A na hanbu celého Slovenska treba povedať, že tieto relácie sa u nás málo uznávajú, čím ďalej od Bratislavy, tým menej.