Netrvalo to dlho. Stačilo len niečo viac ako mesiac novej vlády a na svete je niekoľko stručných paragrafov, ktoré znamenajú "rozsudok smrti" nad Špeciálnym súdom a špeciálnou prokuratúrou.
Exminister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH), "otec" oboch inštitúcií, predstúpil pred verejnosť a predložil text návrhu zákona, ktorý údajne pochádza z dielne rezortu Štefana Harabina (nominant ĽS-HZDS). Hoci Harabin autorstvo tohto materiálu nepotvrdil, reakcia jeho tlačového oddelenia netají plány: "Zrušenie Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry je jednou z možností riešenia. Rezort priebežne pracuje a pripravuje návrhy pre všetky možnosti." Začína sa teda skutočný boj o prežitie súdu, ktorý sa mal stať symbolom odvážneho a neohrozeného ťaženia proti korupcii, organizovanému zločinu a kriminalite politických elít.
Prečo je takýto prípadný návrh v tejto chvíli nebezpečný? Hneď z niekoľkých dôvodov. Na Špeciálnom súde je rozpracovaných viacero závažných káuz (napr. nebankové podvody, korupčné aféry), ktorých uzavretie by sa v prípade zrušenia súdu značne skomplikovalo. Kauzy, ktorých spisy majú tisícky strán a vážia aj niekoľko kíl, by totiž museli dostať iní sudcovia. Tých by čakali týždne na ich naštudovanie, vytyčovanie nových termínov pojednávania a podľa všetkého aj nové kolo rôznych obštrukcií, ktorými obžalovaní umelo predlžujú súdne procesy. Zločinci by sa navyše "presťahovali" z pezinského Špeciálneho súdu, ktorý je predsa len imúnnejší oproti vonkajším zásahom, späť do svojich regiónov, odkiaľ je už ľahšie cez miestne kontakty v justícii ovplyvniť priebeh procesu vo svoj prospech.
Nekonečné diskusie o likvidácii Špeciálneho súdu a prokuratúry môžu sudcov a prokurátorov, ktorí tu pracujú, len zneisťovať. Tí však potrebujú presný opak -- cítiť dôveru zo strany verejnosti, aj štátu. Aj preto je schodnejším riešením skôr rozšírenie kompetencií špeciálnych sudcov a prokurátorov (napr. o všetky formy korupcie či úkladné vraždy). A na tom sa už dnes vedia zhodnúť opozícia aj časť koalície.
StoryEditor