Zamestnancov ubúda, počet samostatných pracujúcich rastie. Mnohí zamestnanci rušia pracovné zmluvy, pretože nechcú platiť vysoké dane a odvody. Tú istú prácu vykonávajú radšej na živnosť, zakladajú s. r. o., alebo využívajú iné spôsoby.
Možností, ako platiť štátu menej, je veľa. Pri živnosti to umožňujú nižšie vymeriavacie základy, v iných režimoch stačí využiť také odmeny, na ktoré sa vzťahujú nižšie alebo žiadne dane a odvody. Napríklad podiely na zisku, dividendy, alebo odmeny na základe dohody o vykonaní práce.
Tieto možnosti využíva čoraz viac ľudí. Podľa Štatistického úradu SR napríklad medzi rokmi 2003 a 2004 klesol počet zamestnancov o 43,4-tisíca osôb. V rovnakom čase stúpol počet samozamestnaných o 49-tisíc osôb.
Prechod z pracovného vzťahu na živnosť však nemusí byť bez problémov. Mnohí tak isto neurobia, pretože sa boja, že porušia zákon. Napríklad § 7 odsek 4 Zákonníka práce, ktorý hovorí: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Ďalej sú tu daňové úrady, Sociálna poisťovňa či zdravotné poisťovne. Tie si vedú kontroly a strážia vlastné príjmy. Ak zistia, že sa niekto vyhýba plateniu zmenou právneho režimu, hrozia sankcie.
Prechod na živnosť, či do inej kategórie platiteľa daní a odvodov, teda nie je bez rizika. Odvážia sa len tí, ktorým neprekáža nejednoznačnosť predpisov, či pohyb na hrane zákona. Možno sú vynaliezavejší, lepšie informovaní, alebo len špekulanti.
Doplácajú tí menej odvážni, menej informovaní, alebo ak chcete, naivní ľudia, ktorí sa držia Zákonníka práce. Teda tí, ktorí sa chcú sústrediť na prácu, nie na vyhľadávanie výhodnejšieho právneho režimu, podpisujú pracovné zmluvy, poberajú mzdy a platia dane aj odvody v plnej výške.
Ako napraviť túto chybu? Poznám ťažšiu a ľahšiu cestu. Ťažšia, ale zato systémovejšia, je zjednotiť vymeriavacie základy pre dane a odvody zo všetkých druhov príjmov. Ľahšou cestou by bola jednoznačná deklarácia, že prechod z pracovnej zmluvy na živnosť, či iný režim, je v súlade so zákonom. Každý nech si vyberie, čo je pre neho najvýhodnejšie.
Obe riešenia majú spoločný cieľ. Posúvajú nás bližšie k systému, v ktorom sa viac oplatí pracovať a menej špekulovať nad tým, ako platiť štátu čo najmenej peňazí.
Autor je analytik ekonomického inštitútu INEKO