S rastúcim úročením v USA (a aj inde vo svete) narastajú obavy, že vyššie úročenie stlmí rast ekonomiky a týmpádom aj akcií. Podľa viacerých komentátorov bol práve úročenia v USA dôvodom, prečo sa akcie dostali v posledných dňoch pod tlak.
História však ukazuje niečo iné. Úročenie rastie v čase, keď centrálne banky dôverujú ekonomike. Táto dôvera prichádza až po tom, čo ekonomike začnú dôverovať trhy. A túto dôveru trhy prejavujú nákupom akcií. Naopak, keď centrálna banka ekonomike nedôveruje, lebo sa z dôvodu nejakej udalosti (napr. pád Lehman Brothers) zhoršia vyhliadky pre ekonomiku, tak sadzby znižuje. A investori sa v tom čase zbavujú akcií. Keď centrálna banka prestane znižovať sadzby (teda ukončí cyklus znižovania), tak je to prejav väčšej dôvery a práve v tom čase sa začínajú akcie pozviechavať z dna.
Pekne to ukazuje graf indexu S&P nižšie. Z neho je vidno, že akcie rástli v čase, kedy boli sadzby v rámci cyklu na minimách a keď sadzby rástli. Keď boli sadzby na vrchole, tak bol vývoj zmiešaný. Keď však úročenie klesalo, tak sa akcie prepadávali.
Vývoj indexu S&P a úrokových sadzieb FEDu za posledných 20 rokov
To isté platí aj pre ECB. Tu však je potrebné definovať, čo je cyklus poklesu sadzieb. ECB totiž v posledných rokoch sadzby znižovala, nejednalo sa však o nejaký spojitý cyklus. Najskôr ich jemne znížila na prelome rokov 2011/2012, následne zase v roku 2014 a potom ešte na prelome rokov 2015/2016. V rokoch 2001-2003 a 2008/2009 sa naopak jednalo o prudký kontinuálny pokles. Z toho dôvodu nepovažujem vývoj od roku 2008 za jeden cyklus znižovania úročenia, ale za štyri samostatné. Počas týchto mini-cyklov akcie skôr klesali, prípadne stagnovali. Naopak medzi nimi rástli.
Vývoj indexu DAX a úrokových sadzieb ECB za posledných 20 rokov
Čo z toho vyplýva pre akcie? Po prvé to, že nie je rozumné ich predávať, keď úročenie rastie. Po druhé, nie je vhodné ich nakupovať, keď sadzby klesajú. Po tretie, je vhodné ich nakupovať, keď úročenie prestane klesať. Čo sa týka výstupu z long-pozície, tak je najlepšie vystúpiť buď po poslednom zvýšení sadzieb, alebo pre tých odvážnejších, čo si trúfajú pri predpovediach politiky centrálnej banky, tak pred prvým znížením.
Keby niekto investoval v roku 2000, kedy sadzby rástli, do indexu S&P 500 100 dolárov a riadil by sa stratégiou – byť long keď sú úrokové sadzby na minimách a keď úrokové sadzby rastú a vystúpiť z obchodu po poslednom zvýšení sadzieb, tak by mal dnes 360 dolárov. Ten, ktorý by držal index S&P 500 celý čas, by mal len polovicu. Podobne by to vyzeralo aj pri indexe DAX.
Vývoj investície 100 USD do S&P 500 pri rôznych stratégiách a vývoj úrokových sadzieb
Nepatrím k najväčším optimistom, podľa ktorých je všetko vo svete OK a že ekonomika bude rásť bez problémov. Minimálne kvôli tomu, že čínsky rast ťahá korporátny dlh, podobné znaky začína javiť ekonomika USA a periféria eurozóny naďalej stagnuje. To všetko sa deje v čase, kedy popredné centrálne banky stimulujú ekonomiky nízkym úročením, ktoré tu nebude večne. Avšak v čase, kedy globálna ekonomika zrýchľuje a s ňou aj koreporátne zisky nevidím dôvod pre ukončenie zvyšovania úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk. A týmpádom ani pre medvedí trend na akciách.
Ten príde až keď „buchne“ niečo v reálnej ekonomike. A nie kvôli korekcii ceny akcií, ktorých ocenenie v porovnaní so ziskami bolo už niekoľko kvartálov silno ustrelené smerom nahor.
P.S.: Aby som nebol obviňovaný z toho, že naháňam peniaze do akciových fondov, tak dodám, že XTB nespravuje aktíva, naopak umožňuje klientom akcie longovať aj shorotvať, čiže nemám žiadnu finančnú motiváciu naháňať ľudí do akcií. Nech si z toho zoberie každý to, čo uzná za vhodné.