Bratislavský summit dôveryhodnosti

Dôveryhodnosť v medzinárodných vzťahoch je kvalita, ktorá nepadá z neba. Nejde o dar ani o náhodu. Aby si svetoví lídri, ktorých krajiny rozhodujúcou mierou ovplyvňujú chod sveta, dôverovali, musia na tom tvrdo pracovať. Nerozhoduje ani to, či sú oficiálne alebo naoko spojencami -- podstatné je, aby politika, ktorú robia, bola pre partnerov čitateľná.
Americký prezident George W. Bush vyrazí vo februári na svoje stredoeurópske turné už po prvých demokratických voľbách v Iraku (budú koncom januára). Ich priebeh a výsledky podstatným spôsobom ovplyvnia aj rokovania, ktoré si naplánoval. Celkom isto sa tak stane v prípade stretnutia s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom (23. februára), v predvečer bratislavského summitu. Nemecké spory s USA vyvolané irackou vojnou veľmi vážne pošramotili tradične dobré vzťahy oboch mocných spojencov. Vzájomné hľadanie stratenej dôvery určite nezjednoduší ani skutočnosť, že hlavná príčina konfliktu -- zbrane hromadného ničenia, ktoré údajne vlastnil Bagdad -- sa nepotvrdila. Takéto zbrane sa v Iraku nenašli. "Myslím si, že ľudia chápu, akým zlým človekom je Saddám Husajn," vyjadril sa Bush pre televíznu stanicu ABC. Nepriamo tak nahradil hlavnú zámienku tragického konfliktu v Perzskom zálive menej legitímnym, no pôsobivým poukázaním na krvilačnosť zosadeného diktátora.
Ani Schröderovi sa pokračovanie stavu nedôvery na oboch brehoch Atlantiku nezdalo múdre, preto ho poslal do histórie. "Skutočne sa teším na stretnutie s prezidentom Bushom," povedal doslova zdôrazňujúc, že vo vzájomných americko-nemeckých vzťahoch už niet žiadnych "vážnejších komplikácií".
Samozrejme, debata s ruským kolegom Vladimirom Putinom na Bratislavskom hrade bude mať celkom inú atmosféru ako rokovanie v nemeckom Meinzi. Samotné miesto stretnutia, starostlivo vybrané ako symbolické javisko pozitívnych stredoeurópskych premien, predurčuje jeho stratégiu, možno i priebeh. Bushove kontakty s "novou Európou" na pôde síce malého, no verného spojenca by mali byť prezentáciou prezidenta najmocnejšieho štátu sveta v modifikovanej podobe, určenej jeho opätovným volebným víťazstvom. Jastrab, triezvo upravený na holubicu, v podstate vyšle odkaz o novom americkom údele, založenom na zmierňovaní priostrých hrán v medzinárodných vzťahoch. Nebude to však selanka. Po stretnutí s Putinom v roku 2001 povedal: "Pozeral som sa mu do očí a zistil som, že je priamy a dôveryhodný." Hoci niet dôvodov tento postreh s odstupom štyroch rokov spochybňovať, ruský prezident prichádza do Bratislavy v čase, keď sa čoraz častejšie hovorí o narastaní nerovnováhy medzi občianskou spoločnosťou a jej moskovskou vládou. "Verím, že Vladimir chápe, že prozápadné Rusko je v jeho najlepšom záujme," povedal Bush pre stanicu ABC.
Bratislavský summit by sa mohol stať prvým významným tohtoročným diskusným fórom o budúcnosti sveta. Slovensko bude minimálne jeden deň jeho hlavným mestom. To je veľká výzva pre našu politickú elitu. Prezident Ivan Gašparovič už naznačil, že dnešná zrejmá dôveryhodnosť Slovenska v očiach USA by sa mohla prakticky zužitkovať napríklad v zrušení vízovej povinnosti pre našich občanov cestujúcich za oceán. Premiér Mikuláš Dzurinda (ktorého asi Bush pozná aj podľa mena) by sa mohol zriecť bombastických vyhlásení na margo historickej návštevy a seriózne sa uchádzať o rolu jedného zo sprostredkovateľov novej, produktívnejšej komunikácie medzi EÚ a Spojenými štátmi. A obaja môžu šéfovi Bieleho domu (a cez neho i svetu) demonštrovať nástup lepšej politickej kultúry v srdci Európy bez toho, aby do jeho programu zaťahovali svoje osobné ambície. Za tých dvesto miliónov, ktoré bude summit stáť, to nie je málo.