13.03.2018, 09:06

Za obchodnými vojnami je dolár

Globálna obchodná vojna je na spadnutie. Tá však nemá víťazov.

Za obchodnými vojnami je dolár
Zdroj: Reuters

Trump rozohral nebezpečnú hru. Svoju predvolebnú politiku postavil na eliminovaní amerického obchodného deficitu, a teraz - mesiace pred voľbami do kongresu, ju začína napĺňať. Je to nebezpečná hra – avšak nanajvýš politická. Pretože obchodná bilancia je vo svojej podstate politický problém.

Bol to David Ricardo, ktorý v 19. storočí ukázal, že z medzinárodného obchodu ťaží každý – aj ten najmenej produktívny. Dnes to už však neplatí. Čo sa od 19. storočia zmenilo?

Za všetkým sú peniaze, respektíve peňažný systém. Kým v 19. storočí fungoval vo väčšine krajín moderného sveta zlatý štandard, dnes je to štandard dolárový. Alebo lepšie povedané - dolárový úverový štandard. Ten je zodpovedný za to, že svet je plný nerovnováh.

Zoberme si napríklad súčasný problém s dovozom ocele do USA. Spojené štáty môžu namietať, že Čína subvencuje výrobu ocele, čím exportuje lacnú oceľ, ktorá ničí konkurenciu po celom svete. Trump právom hovorí, že lacná zahraničná oceľ ohrozuje bezpečnosť USA - vojenský priemysel.

Aj tento dôvod prispieva k tomu, aby Trump hľadal riešenia vo forme ciel alebo kvót. Avšak tu sa svet dostáva do problémov. Zrazu je to vláda, ktorá sa musí rozhodovať, na ktoré krajiny zavedie clá, v akej výške a vôbec akých tovarov sa to bude týkať. Dotknuté krajiny budú reagovať protiopatreniami. Globálna obchodná vojna je na spadnutie. Tá však nemá víťazov.

Tieto potenciálne obchodné vojny sú ukážkou rastúcich problémov – nejedná sa iba o americkú bezpečnosť. Globálny populizmus, meraný volebnými ziskami populistických strán, dosiahol najvyššie úrovne od druhej svetovej vojny. Sociálne rozdiely sa zvyšujú a protekcionistické opatrenia sa môžu stať jediným spôsobom ich riešenia. Za všetkým sú svetové peniaze – americké doláre.

Kedysi, keď globálnymi peniazmi bolo zlato, svet fungoval veľmi jednoducho. Predstavte si, že by krajina dosahovala voči druhej obchodný prebytok. Krajina s obchodným deficitom by musela za svoj deficit zaplatiť odlivom zlata. Odliv zlata by znamenal odliv peňazí. Menej peňazí znamená defláciu, čiže pokles cien. Cenová hladina sa zníži, čím sa zlepší obchodná bilancia – krajina bude viac vyvážať a menej dovážať. Obchodná nerovnováha sa opäť vráti do rovnováhy.

Avšak teraz žijeme v dobe, keď hlavnými svetovými peniazmi nie je zlato ale dolár. Dolár, ktorý nevytvára centrálna banka ale komerčné banky svojimi úvermi. Množstvo dolárov rastie a tak môžu rásť aj globálne obchodné deficity ad absurdum. Svet je založený na neobmedzených úverových peniazoch, ktorý umožňuje, že obchodná bilancia je iba číslo.

Celý mechanizmus automatického vyrovnávania obchodnej bilancie je dávno mŕtvy. Trump sa iba hrá na to, že na tomto čísle záleží. Pre USA, ktoré doláre tvoria, je však toto číslo irelevantné. Všetko, o čo ide, je hra pred voličmi – vzbudenie zdania, že vláda zachraňuje pracovné miesta.

Tým, že sa svet vzdal zlata ako globálnych peňazí, sa stratila ďalšia poistka, ktorá oddeľovala politiku od ekonomiky. A vznikli nové nerovnováhy, ktoré môžu priniesť samodeštrukciu celého systému.

Aj keď momentálne sa zdá, že toto nie je najväčším problémom sveta, je len jednou z ďalších indícií naznačujúcich, že zmeny, ktoré nás čakajú, môžu byť omnoho väčšie, ako si myslíme.

Author je analytik TRIM Kapital.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.