Čína v minulom týždni zverejnila rast HDP za prvý kvartál. Žiadne prekvapenie sa nekonalo a medziročne rástla už tretí kvartál po sebe o 6,8 percenta. Od začiatku roka 2015 je rozptyl rastu minimálny – medzi 6,7 percenta a sedem percent. A to aj napriek tomu, že koncom roka 2015 a začiatkom roka 2016 bola jej ekonomika v nemalých problémoch a plnila titulky nielen vo finančnom spravodajstve.
Takáto nízka volatilita v raste (najmä pri takých vysokých úrovniach) je podozrivá. Minimálne tak, ako boli stabilné výnosy fondov Bernarda Madoffa, ktorý dostal za tunelovanie svojich fondov 150 rokov väzenia. Keď to porovnáme s medziročným rastom HDP druhej veľkej emerging ekonomiky – Indie, tak je podľa týchto dát Čína ostrovom stability.
Vývoj medziročného rastu HDP Číny (biela) a Indie (červená):
Aj keby sme pripustili, že ekonomika, v ktorej má veľký vplyv štát je schopná dosahovať vyššiu stabilitu rastu HDP (čo samozrejme nie je pravda, stačí sa pozrieť do kolabujúcej Venezuely, či do Vietnamu, ktorý sa snaží kopírovať čínsky model), tak sú takéto minimálne výkyvy v ekonomickom raste len veľmi ťažko predstaviteľné, už len kvôli:
1. Nestabilným cenám importovaných komodít
2. Nie úplne rovnomerne časovo a finančne rozloženým štátnym investíciám do infraštruktúry
3. Nestabilnému zahraničnému dopytu
4. Zmenách v inflácii, ktorá sa používa na „sfukovanie“ nominálneho rastu HDP na reálny
5. Zmenách v počte pracujúceho obyvateľstva
A to je len zlomok dôvodov. V reálnom svete bude medziročný rast HDP Číny rozkývaný obdobne ako ten indický. Dôvodov pre pochybnosti o čínskych dátach je viacero:
1) Nižšie úrovne samosprávy manipulujú s číslami, aby napĺňali (prípadne aj prekonávali) stanovené ciele. Ich predstaviteľom to tak otvára dvere vyššie v straníckej hierarchii. Samozrejme, pokiaľ sa na to nepríde ako sa to už stalo viacerých prípadoch, ako napríklad pri provinciách Vnútorné Mongolsko, Liaoning, či viacerých mestách. Ostatne, to, že dáta z čínskych provincií sú nespoľahlivé, povedal v minulosti aj súčasný premiér Li Keqiang.
2) HDP je manipulovateľné nákladmi na verejné investície. Pomôžem si príkladom z našich končín. Keď kupuje auto súkromná osoba, tak ho kupuje za trhovú cenu a do výpočtu HDP vstupuje trhová cena tohto auta. Keď ho nakupuje ministerstvo, tak sa sem-tam stane, že ho z nejakého dôvodu kúpi drahšie. V takom prípade sa do HDP počíta táto vyššia a nie trhová cena auta. Keďže čínska ekonomika je oveľa viac závislá na verejných investíciách ako povedzme ekonomiky v EÚ, tak je priestor pre takúto formu manipulácie HDP väčší. Najmä keď sa bavíme o ťažko oceniteľných projektoch typu cesty či vysokorýchlostné železnice.
3) Reálny rast HDP (teda očistený o infláciu) je manipulovateľný aj vykazovaním nižšej než skutočnej inflácie. V tomto kontexte je dosť podozrivé, že Čína nezverejňuje metodiku výpočtu deflátora HDP, teda inflácie, ktorá sa používa na sfukovanie nominálneho HDP na reálne. Manipulácia je pokojne možná tým, že sa vo výpočte inflácie pridelí nadproporcionálna váha tým položkám, ktorých ceny rastú pomalšie a tým rýchlejšie rastúcim zase nižšia.
Tým nechcem povedať, že čínska ekonomika je nejako výrazne menšia ako ukazujú čísla. Je výrazný rast v posledných rokoch ukazujú viaceré externé ukazovatele nepochádzajúce od čínskych úradov ako exporty do Číny, čínske zahraničné investície, počet čínskych turistov, či objem zahraničnej pomoci. Ide o to, že na čínske štatistiky HDP je potrebné brať s rezervou. Najmä keď HDP rastie už zhruba 3 roky rovnakým tempom.
K dispozícii sú aj volatilnejšie ukazovatele ekonomickej aktivity. Napríklad už spomínaný premiér Li Keqiang svojho času vyhlásil, že užitočnejšie je merať rast ekonomiky medziročnou zmenou objemu úverov, objemu prepraveného tovaru a spotreby elektrickej energie. Tento index ukazuje ďaleko menej stabilný čínsky rast. A na rozdiel od HDP podchytáva aj problémy ktoré mala krajina v rokoch 2015/2016.
Vývoj medziročného rastu HDP Číny (biela) Li Keqiangovho indexu (červená):
Z môjho pohľadu tento index zase volatilitu čínskej ekonomiky preceňuje. Sústredí sa totiž na veľmi tvrdé čísla, ktoré súvisia s výrobou a stavebníctvom, podstatne menej však podchytáva vývoj v sektore služieb, ktorý zažíva v posledných rokoch prudký rozmach. A bude aj naďalej.
Každopádne, tento Li Keqiangov index ukazuje, že rast čínskej ekonomiky nie je tak stabilný, ako ukazujú oficiálne čísla. Tie sú v porovnaní s ním úplne absurdné.
Autor je Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.