Investori sa včera prebudili zo sladkého talianskeho sna. Odrazu sa potenciálna vláda javí až príliš populistická. Vládne dlhopisy a akcie bánk sa razom dostali pod najväčší výpredaj za posledný rok.
Veľký sen
Hlavným dôvodom prepadu sa stal únik informácií o potenciálnych opatreniach novej talianskej vlády. Tie začínajú pri požiadavke, aby ECB odpustila vládny dlh v objeme 250 miliárd, ktorý nakúpila v rámci kvantitatívneho uvoľňovania.
K tomu sa pridávajú snahy o radikálnu reformu európskych dohôd najmä Paktu rastu a stability obmedzujúceho vládne dlhy. Rovnako bude dôležité pozrieť sa na príspevky krajiny do rozpočtu EÚ.
Okrem toho začne vláda pracovať na mechanizme možného opustenia eurozóny dopredu dohodnutým spôsobom, pokiaľ k tomu bude všeobecná vôľa.
Na podporu ekonomiky vláda zavedie rovnú daň a výrazne zvýši odpočítateľné položky. Popri tom zahodí do koša penzijnú reformu a zvýši vek odchodu do dôchodku. Zavedie tiež univerzálny príjem pre chudobných.
Neskôr síce rokujúce strany oznámili, že tieto zámery nie sú finálne, no ťažko môžeme očakávať, že sa radikálne zmiernia. Jednoducho, talianska vláda chce viac míňať, menej zdaňovať, navýšiť svoj dlh a znížiť svoje záväzky k Európe. A ak to nepôjde, hrozí referendom o eure.
Grécka cesta
Hlavná kritika oboch vládnych strán smeruje k bruselským „nevoleným“ byrokratom. Tí sú podľa nich spolu so silným eurom zodpovední sa žalostný stav talianskej ekonomiky.
Dôvod, prečo posledné voľby vyhrali populisti, je jednoduchý. HDP krajiny je nižšie od roku 2007 stále o 5 percent. Vládny dlh sa za toto obdobie však zvýšil o tretinu na 130 percent HDP. A reálny príjem obyvateľstva poklesol o 10 percent. Silný koktail podporujúci odmietnutie proeurópskej politiky.
Politické hry považujeme typicky iba za krátkodobý faktor pohybov na finančnom trhu. Taliansko však rozohráva inú hru. K moci sa dostali neskúsení, avšak odhodlaní politici, ktorí budú riskovať omnoho viac, ako ich predchodcovia. Budú si vydobýjať reálnu zmenu.
Avšak taliansky dlh je už teraz neudržateľný, nieto ešte s deficitom desiatok miliárd ročne. Keď ECB prestane nakupovať talianske dlhopisy, ich výnos môže ísť do nebies. Znamenalo by to koniec talianskych verejných financií.
A tak sa zdá, že Taliansko nastupuje na grécku cestu. Bude sa zastrájať a vydierať, aby primälo európskych politikov k ústupkom. Aj napriek tomu, že je to tretia najväčšia ekonomika v eurozóne, reálne ústupky sú nepravdepodobné.
Nakoniec ostane Taliansku dilema, rovnaká pred akou stálo Grécko. Opäť sa tak otvorí otázka odchodu krajiny z eurozóny. Aj to je dôvod, prečo je euro najslabšie od konca minulého roka. A ďalší dôvod, prečo treba opäť začať veriť doláru.