Politika, respektíve politická propaganda, vládne svetom. A nevidíme ju iba na politickej scéne ale aj v ekonomickej oblasti. Nedávnym príkladom je ECB.
Tá svoju politiku kvantitatívneho uvoľňovania považuje za veľký úspech. Práve ona (nie globálna obnova) podľa nej spôsobila slušný ekonomický rast a rast inflácie v minulom roku. ECB sa predsa musí pochváliť - na čo by tu bola, ak by nedokázala plniť svoj výhradný inflačný mandát?
Problém tohto tvrdenia sa však ukáže, keď si na jeden graf dáme vývoj inflácie a bilancie ECB. Zistíme, že korelácia medzi oboma premennými je veľká tučná nula. Posledný rast inflácie zo záporných hodnôt bližšie k cieľu ECB tak nie je následkom politiky centrálnej banky. Spôsobila ho ropa.
Ropa vládne inflácii
Skutočne, ak si na graf umiestnime vývoj inflácie a ceny ropy, zistíme, že ich vzájomná korelácia sa začne blížiť k jednotke. Jednoducho, ak chce centrálna banka zvýšiť infláciu, mala by nakupovať ropu.
Za posledný rok cena ropy vzrástla o 50 percent. Tento jej rast spôsobil aj nárast inflácie, no ako vidíme, ani ten nepomohol centrálnej banke na to, aby dosiahla svoj inflačný cieľ 2 percentá. To neveští nič dobré.
Najmä po tom, ako sa zdá, že v piatok sa Rusko dohodlo so Saudskou Arábiou na skorom začatí zvýšenia produkcie ropy, keďže cieľ ich paktu už bol dosiahnutý. Ďalším cieľom by mal byť pokles ceny možno až k úrovni $60. V reakcii cena ropy za dva dni klesla o 5 percent.
Ak je to začiatok väčšieho pohybu ropy, následky budú obrovské.
Pokles ceny ropy o 5 percent je bežný a nemusí znamenať nič veľké. V súčasnosti sú však špekulatívne pozície na nákup ropy blízko svojich historických maxím. Ak sa začnú tieto pozície likvidovať, môže to priniesť ďalší veľký tlak na pokles jej ceny.
A s poklesom ceny ropy súvisia menšie inflačné tlaky. Tie prinesú pokles dlhodobých inflačných očakávaní. Centrálna banka sa im musí prispôsobiť a začne znižovať svoje očakávania rastu úrokových sadzieb. Obavy o rýchly rast úrokov bude zrazu ta-tam.
Úvahy o tom, že tu máme globálny synchronizovaný rast a prehrievanie ekonomiky sú už dávno zabudnuté. Opäť sa začne hovoriť o dlhodobo nízkych sadzbách a nižších tlakom na mzdy.
Hra sa nemení
A tak ani 10 rokov po kríze sa nič výrazné nezmenilo. Roky, kedy ekonomika či inflácia rástli tempom 3-4 percentá ročne sú dávno zabudnuté. Skôr znejú ako sci-fi. Ekonomika sa potáca z jednej takmer-recesie do druhej takmer-recesie. Akýkoľvek rast medzitým je ospevovaný ako nový začiatok.
Po pár mesiacoch sa ukáže, že optimizmus stojí na vratkých základoch. Aj preto už dávno vlastníme americký dolár a momentálne rotujeme akcie do dlhopisov. To sú aktíva, ktoré chce vlastniť každý, keď sa na obzore zbierajú mraky. Našťastie, nízka cena ropy je pre ekonomiku prospešná.