Typického Slováka ľahko spoznáte podľa dvoch základných vlastností. Prvej, ak je niečo zadarmo, chce to všetko a hneď, a druhej, ktorou je obrovská potreba vlastniť. Prečo je to tak? Možno je to pozostatok ešte z čias bývalého režimu, kedy bolo všetko všetkých a zároveň nikoho. Alebo je to v klamlivom pocite istoty, ktorý v nás vyvolávajú všetky tie veci, ktoré sú opečiatkované našim menom? Ak na liste vlastníctva bytu, v ktorom bývam nesvieti moje meno, znamená to, že som bezdomovec?
Kým vo vyspelých krajinách Európy žije vo vlastnom okolo 50 percent obyvateľov, my Slováci atakujeme hranicu s číslom 90. Otázkou je, ako to bude vyzerať v blízkej budúcnosti.
Predpokladajme, že nie každý z nás má na účte desiatky tisíc eur vyčlenené na bývanie. Aj z tohto dôvodu je najčastejšou formou, ako získať byt alebo dom, hypotekárny úver. A keďže tie sú v posledných rokoch stále výhodnejšie, v spojení s tým, že takmer každý „pravý Slovák“ chce bývať vo svojom, na trhu vznikol takzvaný hypotekárny boom. Nemožno sa tomu čudovať, keď sa úrokové sadzby dostali až na hranicu jedného percenta! To je pre ľudí, ktorí ešte nemajú vlastnú strechu nad hlavou ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť.
Na základe správy o finančnej stabilite NBS bolo k septembru 2017 sumárne tempo rastu úverov až 13,6 percenta. To znamená, že Slováci si udržali závratné tempo zadlžovania sa. NBS postupne zavádza opatrenia, ktoré poskytnutie úveru sprísňujú. Takisto na základe vyjadrení ECB môžeme očakávať zvýšenie základnej úrokovej sadzby, čo by znamenalo aj zvýšenie úroku na všetkých úveroch. Tak, ako pri sezónnych výpredajoch, každý chce využiť poslednú možnosť kúpiť výhodne a za lacno. Po výpredajoch nás totiž čakajú regulácie NBS, vstupujúce do platnosti od 1. júla. 2018.
Ten pekný trojizbák v centre mesta, ktorý sa mi zapáčil mohol byť doteraz môj celkom jednoducho, aj keď som naň nemal v hotovosti ani cent. Stačilo zájsť do banky a podpísať hypotéku. Od júla to už také ľahké nebude. Človek, ktorý bude rozhodnutý kúpiť si vlastnú nehnuteľnosť a nebude mať k dispozícii aspoň 10 percent z jej hodnoty, môže na vlastné bývanie zabudnúť. V Bratislave totiž 10 percent z ceny nehnuteľnosti môže tvoriť až 15-tisíc eur. Pokiaľ si človek poctivo z výplaty neodkladal alebo nemal rodičov, ktorí na jeho budúcnosť mysleli už v detstve, jediné východisko bude ostať doma v detskej izbe alebo sa poobzerať po podnájme. A tak sa môže stať, že neskrotná túžba po vlastnení začne pomaly zhasínať.
Sám som zvedavý na to, či budú mladí ľudia ochotní zmeniť rozmýšľanie a prevziať za svoju budúcnosť zodpovednosť. Podarí sa im nemíňať celý príjem a po dobu pár rokov si budú schopní odkladať značnú sumu peňazí na účet s názvom: „Moje bývanie“? Alebo budú práve mladí ľudia na Slovensku tými, ktorí budú musieť upustiť zo zakorenenej túžby vlastniť a vďaka nim sa Slovensko začne približovať k západným krajinám, kde je nežiť vo svojom považované za úplne normálne?
Ondrej Broska, Tower Finance