Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.08.2018, 10:33

Grécko sa dnes po vyše ôsmich rokoch odpojí od infúzií. Čo bude ďalej s krajinou a jej financiami?

Grécka kríza celkovo znamená memento v dejinách finančných trhov, pretože pre Atény predstavovala stratené štvrťstoročie s nesmiernymi nielen ekonomickými, ale aj sociálnymi nákladmi.

Dnes Grécko opúšťa záchranný program európskych veriteľov, v ktorom bolo od augusta 2015. V praxi to znamená najmä to, že si už nebude na prevádzku štátu požičiavať prevažne od Európskeho stabilizačného mechanizmu, teda od štátov eurozóny na čele s Nemeckom, ale prostredníctvom bežnej emisie dlhopisov na finančných trhoch.

A to tiež za bežný, teda trhový úrok. Za vyšší úrok, než za aký si požičiavalo v rámci práve končiaceho programu. V ňom si Grécko požičiavalo za 0,95 percenta. Desaťročné grécke dlhopisy pritom aktuálne vynášajú 4,3 percenta. Grécko sa teda musí pripraviť na približne štvornásobne vyšší úrok, záleží však tiež na dĺžke splatnosti dlhopisu.

V minulom a tomto roku Atény prvýkrát od roku 2014 vykonali testovacie emisie päť- a sedemročných dlhopisov, ktoré dopadli priaznivo. Grécko v ich rámci dokopy získalo 4,4 miliardy eur za priaznivú úrokovú sadzbu.

Hotovostný vankúš

Tieto prostriedky slúžia ako hotovostný vankúš v čase opúšťania záchranného programu. Grécku budú po opustení programu v plnohodnotnom návrate na finančné trhy pomáhať tiež prostriedky z poslednej tranže končiaceho záchranného programu, ktoré krajina dostala začiatkom tohto augusta vo výške pätnástich miliárd eur.

Celkovo Grécko disponuje vankúšom vo výške cez dvadsať miliárd eur, ktorý mu umožňuje, aby sa a plnohodnotným návratom na finančné trhy nemuselo ponáhľať a mohlo zvoliť priaznivý okamih. S týmto vankúšom by Atény mali vystačiť dva až tri roky a termín návratu na trhy je úplne v ich kompetencii, nepodlieha teda schváleniu veriteľov.

Veritelia však na druhú stranu budú do krajiny podnikať pravidelné štvrťročné misie a Grécko si od nich bude musieť nechať schvaľovať každú zásadnejšiu reformu. A to až zrejme do roku 2060, kedy splatí posledné euro zo záchranných peňazí. Bezprostredne návrat Grécka na trhy ohrozuje menová turbulencia v Turecku a neistota okolo ekonomického a finančného stavu Talianska a jej bánk a tiež riziko možného "tvrdého brexitu".

Najväčším akcionárom mechanizmu je Nemecko

Grécko stále dlhuje prostriedky aj z predchádzajúcich dvoch záchranných programov, z ktorých prvý sa začal v roku 2010. Celkový dlh Európskemu stabilizačnému mechanizmu tak predstavuje 204 miliárd eur. Najväčším akcionárom tohto mechanizmu je so zhruba 27 percentným podielom spomínané Nemecko, nasledujú ďalšie krajiny eurozóny. Na treťom záchrannom programe finančne neparticipoval Medzinárodný menový fond. Ten sa dlho zdráhal programu zúčastniť, pretože považoval grécky dlh v danej výške a za daných podmienok splácania za aspoň čiastočne nesplatiteľný.

Jeho vnútorné princípy pritom v takom prípade neumožňujú poskytnúť záchranné prostriedky. Tento rok v júni sa európski veritelia Grécka dohodli na ďalšom zmäkčení podmienok splácania dlhu, takže by fond už participovať mohol, avšak do konca programu už v tej dobe ostávali len dva mesiace. Fond teda svoju účasť už "nestihol".

Beztak by bola skôr len symbolická, na rozdiel od predošlých dvoch programov. Medzinárodnému menovému fondu Grécko dlhuje približne 32 miliárd eur, a to za úrokové sadzby približne od 2,9 do štyroch percent. Českej republike patrí v Medzinárodnom menovom fonde členský podiel vo výške 0,46 percenta, teda Grécko "dlhuje" prostredníctvom fondu Českej republike zhruba 3,8 miliardy korún.

"Čistý" odchod zo záchranného programu

Aténska vláda sa nakoniec rozhodla pre "čistý" odchod zo záchranného programu. Grécka centrálna banka však navrhovala, aby sa vláda po ukončení programu dohodla ešte na prechodnom opatrení v podobe preventívnej úverovej linky. Tá by umožňovala, aby grécke banky čerpali prostriedky od Európskej centrálnej banky za naďalej výhodných podmienok.

Európska centrálna banka totiž až do dnešného dňa udeľuje gréckym dlhopisom výnimku a prijíma ich ako zástavu pri poskytovaní úverov napriek tomu, že nemajú dostatočne vysoké hodnotenie - hodnotenie investičného stupňa. Od zajtrajška ale v súvislosti s ukončením záchranného programu táto výnimka končí. Ruka v ruke s tým tiež pravdepodobnosť toho, že by Európska centrálna banka ešte zahrnula grécke dlhopisy do svojho rozsiahleho programu odkupovania dlhopisov (kvantitatívne uvoľňovanie), prakticky padá na nulu.

Zahrnutie do kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré však končí tento rok na sklonku roku, by bolo vzpruhou gréckym dlhopisom a umožnilo by Aténam si na trhu požičiavať za nižších úrokových sadzieb.

Grécka kríza celkovo znamená memento v dejinách finančných trhov, pretože pre Atény predstavovala stratené štvrťstoročie s nesmiernymi nielen ekonomickými, ale aj sociálnymi nákladmi. V uplynulých takmer deviatich rokoch, kedy sa Grécko s krízou čelí, boli najmä Atény dejiskom nespočetných demonštrácií a pouličných nepokojov - a bohužiaľ dokonca aj protestných samovrážd. Obyvateľstvo sa totiž radikalizovalo v rámci odporu proti striktným úsporným opatreniam, ktorými veritelia podmieňovali svoje záchranné pôžičky. Sanácia Grécka vstupuje do histórie ako najväčšia v histórii.

Autor článku je Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm spoločnosti Cyrrus

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.