Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.09.2018, 00:00

Čo musí urobiť Turecko, aby zastavilo kolaps meny?

Prepady mien Turecka a Argentíny roztočili v týchto krajinách špirálu pokles meny -> odliv kapitálu -> pokles meny. Čo musia urobiť, aby ju zastavili?

Čo musí urobiť Turecko, aby zastavilo kolaps meny?
Zdroj: Reuters

Po tureckej líre zažilo masívny výplach aj argentínske peso. V minulom týždni stratilo voči doláru viac ako 16% zo svojej hodnoty. Od začiatku roka klesla jeho hodnota o takmer polovicu. Pri tureckej líre je to niečo cez 40%. Pod určitým tlakom sú aj niektoré ďalšie meny rozvíjajúcich sa ekonomík, tieto dve však výrazne vyčnievajú. Nie je to náhoda. Obe už dlho známky vysokej zraniteľnosti.

Po prvé, Turecko aj Argentína hospodária s vysokým deficitom na bežnom účte platobnej bilancie (v oboch prípadoch nad 5% HDP). V praxi to znamená, že dovážajú ďaleko viac ako vyvážajú a financujú to zahraničným kapitálom. Predovšetkým pôžičkami. Samo o sebe by na tom nemuselo byť nič zlé, pokiaľ by boli tieto zdroje produktívne investované do vybudovania nových exportných kapacít, ktoré by v budúcnosti pomohli tieto pôžičky zaplatiť.

Lenže, veľká časť týchto zdrojov sa prežiera. Erdogan si v Ankare vybudoval palác s viac ako 1000 izbami, okrem toho stavia v Istanbule tretie letisko, ktorého návratnosť je otázna. Turecká súkromná sféra zase nalieva kapitál zo zahraničia do realitného trhu, čo nie je príliš pro-exportné odvetvie. Argentína zase hospodári s obrovským deficitom, ktorý míňa viac na sociálne opatrenia ako na budovanie exportných kapacít.

Zraniteľnosť krajín s vysokými deficitmi na bežnom účte platobnej bilancie spočíva v tom, že keď sa toky kapitálu do krajiny zastavia, tak skončí párty a nastáva problém. Presne to isté sa stalo po finančnej kríze v periférnych krajinách eurozóny, ktoré taktiež hospodárili vysokými deficitmi na bežnom účte platobnej bilancie.

Druhým dôvodom zraniteľnosti je vysoká inflácia v oboch krajinách. V súčasnosti, kedy nielen vo vyspelom, ale aj v rozvojovom svete panuje nízka inflácia (mnohé centrálne banky nedokážu dostať infláciu ani k svojmu inflačnému cieľu), sú dvojciferné miery inflácie raritou. Turecko ju má nad 15%, Argentína dokonca nad 30 percent. To naznačuje, že obe centrálne banky buď tvoria príliš veľa peňazí, alebo stimulujú súkromnú sféru k nadmernej tvorbe peňazí. Vysoká inflácia znižuje motiváciu domácich aj zahraničných subjektov držať aktíva v danej mene.

Riziká vyplývajúce z týchto dvoch faktorov sa v tomto roku naplno zhmotnili. Postarala sa o to kombinácia drahšieho financovania v dolároch (silnejší dolár + vyššie úrokové sadzby), obáv z obchodných vojen a nezodpovedných domácich politík, predovšetkým čo sa týka politiky centrálnych bánk (Erdogan, ktorý nemá v láske vysoké úrokové sadzby, v Turecku posilnil svoju kontrolu nad centrálnou bankou. Argentína zase koncom minulého roka v snahe stimulovať ekonomiku zvýšila inflačný cieľ). Tieto udalosti dostali ich meny pod silný tlak.

Aktuálne sa obe ekonomiky ocitli v problematickej špirále. Prepad meny má za následok: 1) vyššie náklady na obsluhu dlhu a horší prístup k novému zahraničnému kapitálu. 2) Rast inflácie kvôli drahším importom. Prepad meny teda zhoršuje vývoj ekonomiky a zvyšuje ceny, čo tlačí domácnosti k tomu, aby si sporili v iných menách.

Oba tieto fenomény majú za následok odliv kapitálu z Argentíny a Turecka, ktorý zvyšuje predajný tlak na ich meny. A tým pádom sme znova na začiatku špirály. Bez dostatku devízových rezerv je len veľmi ťažké túto špirálu zastaviť. A Turecko spolu s Argentínou majú spomedzi veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík s odstupom najhoršie štatistiky devízových rezerv.

Ako teda túto špirálu zastaviť? Nedávna história ukazuje, že krajiny s menovými krízami ich zastavili tak, že učinili minimálne štyri opatrenia z nasledujúcich šiestich:
• Fiškálna konsolidácia
• Výrazné zvýšenie úrokových sadzieb
• Zmena vlády
• Pomoc od MMF (injekcia devízových rezerv)
• Kontroly pohybu kapitálu
• Bankrot/reštrukturalizácia externého dlhu
V tabuľke nižšie z dielne Bloombergu je pekne zosumarizované, ktoré z týchto opatrení boli aplikované pri posledných menových krízach:

Zdroj: Bloomberg

​V tabuľke je tiež odhad toho, čo by mohlo byť aktuálne Turecko ochotné urobiť. Podľa Bloombergu prepad líry dotlačí Erdogana maximálne k fiškálnej konsolidácii a k zvýšeniu úrokových sadzieb. Je otázne, či to bude stačiť na zastavenie špirály. História ukazuje, že to tak byť nemusí.

Argentínska vláda vyzerá byť otvorenejšia ďalším opatreniam. Po prepade meny už stihla požiadať o urýchlenie programu od MMF, na ktorom sa dohodla v júli a tým to nemusí skončiť.

Turecko má teda síce o niečo lepšie ekonomické čísla ako Argentína, tá však má na druhej strane ochotu situáciu riešiť. A preto zrejme dopadne lepšie.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.