StoryEditor

Nie, pán Juncker. Euro hlavnou rezervnou menou nikdy nebude

Rezervná mena je rezervnou menou preto, lebo v nej prebieha väčšina cezhraničných transakcií.

Keďže sú už všetky problémy EÚ zjavne vyriešené, tak predseda EK Juncker vo svojom prejave o stave únie hovoril o ambícii eura konkurovať doláru pri jeho pozícii svetovej rezervnej meny číslo jeden.
Euro hlavnou rezervnou menou nikdy nebude. Nikdy. A to minimálne z týchto troch dôvodov:

1. Význam eurozóny bude vo svete klesať

Rezervná mena je rezervnou menou preto, lebo v nej prebieha väčšina cezhraničných transakcií. V histórii táto rola takmer stále pripadala najväčšej ekonomike. V koloniálnej dobe to boli koloniálne mocnosti, v post-koloniálnej to boli USA.

Historický vývoj hlavnej rezervnej meny (zdroj: JP Morgan)

graf graf

​V roku 2017 bola ekonomika eurozóny v dolárovom vyjadrení o tretinu menšia ako ekonomika USA. Len tesne pred Čínou, ktorá ju do konca dekády takmer s istotou predbehne. Čiže onedlho bude treťou najväčšou ekonomikou. A tým jej pokles v rebríčku neskončí. O niekoľko dekád ju predbehne India, ktorá má aktuálne štvornásobne viac obyvateľov.

Keď teda niekto môže v budúcnosti ohroziť pozíciu dolára, tak to bude čínsky juan, keďže Čína časom predbehne aj USA (pri jej počte obyvateľov k tomu stačí, aby na hlavu dosiahla v dolároch štvrtinový ekonomický výkon oproti USA). Je možné, že sa toho dožijeme, ale Čína má pred sebou veľmi dlhú cestu, keď chce, aby sa juan stal svetovou rezervnou menou. Musí povoliť voľné prúdenie kapitálu cez svoje hranice a brutálne zlepšiť ochranu investorov, keď chce aby svet vo veľkom nakupoval jej aktíva. Aktuálne je totiž situácia taká, že dôveru v Čínske aktíva nemá ani domáca vyššia trieda, ktorá radšej nakupuje nehnuteľnosti v Kanade a v Austrálii ako by mala úspory umiestniť doma.

2. Rezervná mena so sebou prináša export pracovných miest vo výrobe

Keby európski politici poriadne vedeli, čo so sebou rezervná mena prináša, tak by ju zrejme ani nechceli. Obed zadarmo neexistuje. Pozitívnou stránkou toho, že svet nakupuje aktíva určitej krajiny (predovšetkým dlhopisy), je nízke úročenie, ktoré zvýšený dopyt po dlhopisoch prináša. Keď povedzme čínska centrálna banka nakupuje americké dlhopisy, je to pre USA niečo ako kvantitatívne uvoľňovanie. Akurát kreditné riziko nenesie americká ale čínska centrálna banka.

Keď však celý svet nakupuje aktíva v určitej ekonomike, tak je kurz meny silnejší ako by bol za normálnych okolností. To činí výrobnú sféru menej konkurencieschopnou a tvorí sa v nej menej pracovných miest. Nejaké miesta síce navyše ekonomika priamo vytvorí vo finančnom sektore, ktorý predáva aktíva celému svetu, ale rádovo to bude zlomok v porovnaní s tými, o ktoré príde výrobná sféra.

Živo si viem predstaviť „nadšenie“ francúzskych či talianskych politikov v situácii krízy, kedy by euro ako rezervná mena prudko vzrástla, lebo by každý chcel nakupovať bezpečné dlhopisy v rezervnej mene. Stačí si pozrieť, ako vehementne volali vo Francúzsku pred pár rokmi po slabšom eure (a to bol vtedy EURUSD niekde okolo 1,40). Vôbec nemám dojem, že by boli európski politici v pohode s obetovaním pracovných miest vo výrobe za nižšie úročenie. A keď politici vykrikujú, že chcú slabšiu menu, tak to u potenciálnych kupcov na devízových trhoch rozhodne nevyvoláva dôveru.

3. Pozná niekto nejakú menovú úniu, ktorá prežila?
Je pravda, že eurozóna na tom bola vo svojej krátkej histórii ďaleko horšie ako v súčasnosti. Nikde však nie je napísané, že to tak bude naveky. Pokiaľ bude talianska stagnácia v rámci eura pokračovať ešte niekoľko rokov, tak pokojne sa môže aktuálne najpopulárnejší politik v krajine Salvini vrátiť k svojmu predvolebnému „basta euro.“ O Grécku ani nehovorím. A to ešte nikto nevie, čo prinesie budúcnosť. Navyše, história veľa optimizmu ohľadom dlhodobej životaschopnosti menových únií nedáva. Ruku na srdce, vybrali by ste si takúto menu ako nejaká povedzme africká centrálna mena ako aktívum, v ktorej by ste mali držať väčšinu rezerv? Asi nie.

Tieto tri dôvody pritom nevznikli teraz, sú tu prítomné už dlhšie. A náležite sa to odráža aj na dopyte po cenných papieroch denominovaných v eurách. Kým objem dlhopisov vydaných v eurách nerezidentmi za posledných 10 rokov stagnoval, v dolároch sa zdvojnásobil (viď graf nižšie). Junckerovi teda nejako uteká vlak. Mal by si dať radšej nižšie ciele, odporučil by som začať pri zvýšení šancí eura na dlhodobé prežitie.

Vývoj objemu dlhopisov vydaných nerezidentmi v USD, EUR a JPY

graf graf

01 - Modified: 2024-04-12 16:22:30 - Feat.: - Title: Euro sa dostalo na tohtoročné minimum 02 - Modified: 2024-04-12 14:51:11 - Feat.: - Title: Euro kleslo na päťmesačné minimum kvôli vyhliadkam na znižovanie úrokov v eurozóne 03 - Modified: 2024-04-13 11:03:26 - Feat.: - Title: Ako málo stačí na to, aby sa Európa dostala pred Ameriku 04 - Modified: 2024-04-10 11:49:16 - Feat.: - Title: Dolár sa drží bez väčších zmien, čaká sa na údaje o inflácii v Spojených štátoch 05 - Modified: 2024-03-28 16:58:26 - Feat.: - Title: Euro kleslo až na päťtýždňové minimum voči doláru, neskôr časť strát vymazalo
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
18. apríl 2024 03:39