Slovenské univerzity stoja každý deň takmer 36 mil. Sk. Zrejme je namieste verejne sa pýtať, aké sa za tieto peniaze podávajú výkony, ako sa plní požiadavka (objednávka) štátu a či štát v súčasnosti má vôbec vplyv na činnosť univerzít? Že nemá, vyplýva to aj z nesúhlasu a nakoniec aj zo zrušenia návrhu ministra Jána Mikolaja, aby technické univerzity získali vyššie dotácie, čo v súčasnosti je v záujme Slovenska.
Štát v súčasnosti fakticky nemá páky na posudzovanie efektívneho využívania dotačných prostriedkov a necháva sa to len na posúdenie orgánov akademickej samosprávy. Podnikavejší kandidáti na akademické funkcie rýchlo zistili, že ovládnutím akademických senátov ovládnu bez zvyšku príslušnú inštitúciu. Pri nízkopočetných senátoch, napr. 13 členov, to nie je ani zložité. Stačí, aby v "koalícii" bolo 7 členov a všetko na štyri roky je vyriešené. Zorganizovanie zvolenia potrebného počtu členov nie je žiadny problém. V niektorých prípadoch sa akademické senáty neštítia flagrantného porušenia nielen akademických, ale ani etických zásad.
Za veľmi nekorektné sa dá považovať rozhodnutie spoplatnenia externých foriem štúdia. Je to zrejmá diskriminácia časti obyvateľstva na základe formy štúdia, rovnakého študijného programu. Nekorektný je aj prístup reprezentácie študentov - Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ). Komplexné riešenie zavedenia poplatkov a ich kompenzácie ekonomicky slabším skupinám, ktoré sa riešilo v nedávnej minulosti, sa výrazne aktivizovalo aj formou štrajkovej pohotovosti. Treba vedieť, že v ŠRVŠ sú študenti internej formy štúdia, a najmä členovia akademických senátov, teda spoplatnenie sa ich v tomto prípade netýka. Téza faktickej legalizácie súčasných poplatkov, a tým ich presmerovanie na univerzity, nič nevyrieši. Odstránenie poplatkov nevyriešilo ani ustanovenie § 2 ods. (4) zákona č. 131/2002, ktoré dáva výhradné právo vysokým školám na poskytovanie, organizovanie a zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania, teda explicitne zakazuje poskytovanie vzdelávacích aktivít mimouniverzitným subjektom.
Nie je obťažné predikovať, že v externých formách štúdia sa aj naďalej bude platiť najmä iným ako univerzitným subjektom. Tým sa faktický dosiahne súčasný stav, že na externých študentov sa poberajú dotačné prostriedky a poberajú sa aj platby od týchto študentov. Nešťastným sa javí aj zmena schvaľovania rozpočtu Správnou radou univerzity, a nie ako doteraz akademickým senátom. Podľa doterajších skúseností správna rada sa schádza veľmi obťažne, a predovšetkým nemá prehľad o vnútorných pomeroch na univerzite. Ľahko sa môže stať, že rektor, ktorý predkladá rozpočet na schválenie, môže vedome či nevedome poškodiť, resp. úplne zlikvidovať ktorúkoľvek súčasť univerzity. Z uvedeného hľadiska možno konštatovať, že prvotné námety ministra Mikolaja k novele vysokoškolského zákona boli odpozorované zo života a boli v záujme daňových poplatníkov, teda štátu a aj v prospech slovenských univerzít. Verzia predložená do NR SR, žiaľ, zásadné prvky na zlepšenie postavenia štátu vo vzťahu k slovenským univerzitám, ako aj tých, ktorí to s rozvojom slovenského školstva myslia dobre, obsahuje len málo a nepodstatne. Dúfajme, že poslanci nebudú brať ohľad na záujmy jednotlivcov, ale spoločnosti ako celku, ktorú reprezentujú a novelu zákona vrátia do pôvodnej, zásadné veci riešiacej podoby.
Imrich Okenka, vysokoškolský učiteľ, bývalý rektor SPU