Peripetie a paradoxy Lisabonskej stratégie, ktorá si roku 2000 vytýčila ambiciózny cieľ "v priebehu nadchádzajúcich 10 rokov... urobiť z EÚ najdynamickejšiu oblasť sveta s najvyššou konkurencieschopnosťou, založenú na inováciách a vedomostiach, schopnú podporiť tempo rastu s väčším počtom lepších pracovných príležitostí a zvýšenou sociálnou súdržnosťou", čo všetci čítali ako záväzok dobehnúť v ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti USA, symbolicky vyjadrila na minulotýždňovej konferencii o znalostnej ekonomike jedna iba zdanlivá maličkosť, ktorej sotvakto venoval pozornosť. Nielen predseda vlády SR, ale aj José Barroso poďakoval Americkej obchodnej komore v SR, že poskytla finančné prostriedky na konanie konferencie o slovenskom národnom pláne Lisabonskej stratégie Minerva. Je naozaj milé, keď práve americký biznis musí veľkoryso financovať EÚ jej zásadné debaty o dobiehaní USA...
Ďalším symbolickým vyjadrením situácie, v ktorej sa na Slovensku presadzujú ciele Lisabonskej stratégie, je polemika o tom, či sa predseda Európskej komisie zamiešal do slovenskej volebnej kampane. Barroso sa mohol presvedčiť o tom, že na Slovensku reformy nie sú predmetom ani minimálneho politického a spoločenského konsenzu. Robia sa tak, že polarizujú nielen politiku, ale aj spoločnosť, lebo sú z hľadiska ideologického základu a uspokojovaných sociálnych záujmov jednostranné. Široký konsenzus o budúcom smerovaní Slovenska v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie je stále iba vecou budúcnosti. Výsledkom parlamentných volieb by preto malo byť dosiahnutie takéhoto národného konsenzu o cieľoch, nástrojoch a rozložení sociálnych nákladov modernizácie Slovenska a jeho adaptácie na podmienky globálnej súťaže. Ak pri budovaní takéhoto konsenzu politické elity opätovne zlyhajú, napĺňanie národnej Lisabonskej stratégie bude sprevádzané veľkým spoločenskými konfliktmi, permanentným politickým napätím a tým aj zbytočne vysokými spoločenskými nákladmi.
A tretím symbolickým vyjadrením putovania Slovenska k métam znalostnej ekonomiky bola neúčasť zástupcu Ministerstva školstva SR na konferencii. Ani bývalý minister školstva, ani jeho bývalý štátny tajomník a dnešný nástupca sa totiž nemali čím pochváliť. Za štyri roky sa neurobili žiadne zásadné kroky pri realizácii programu Milénium, ktorý schválila ešte predchádzajúca Dzurindova vláda. Úloha transformovať tradičné školstvo na moderné školstvo 21. storočia sa nenaplnila. Nielenže sa neurobila obsahová prestavba a redukcia učiva, ale ani sa o tom nezačala seriózna odborná diskusia. Neschválil sa ani nový školsky zákon. Nepodarilo sa zásadne zmeniť ani zlú pozíciu Slovenska v rámci EÚ 25 o OECD v investíciách do vzdelania a vedy. Ako aj, keď prioritou priorít predchádzajúceho ministra školstva bolo zavedenie náboženstva na prvý stupeň základnej školy...
Lisabonská stratégia je stratégiou modernizácie a konkurencieschopnosti 450-miliónovej rozšírenej EÚ, ale aj Slovenska. Povolebnú diskusiu o nej by už mali sprevádzať iné symboly. Príležitosť poskytne Barrosom avizovaná návšteva zástupcov Európskej komisie v Bratislave ešte tohto roku. Mali by vysvetliť a prediskutovať závery a výsledky jarnej Európskej rady a vymeniť si názory na niektoré aspekty riadenia a komunikácie s cieľom vytvoriť širokú základňu pre podporu programu reforiem. Mohol by to byť priestor pre začiatok diskusie o vytvorení takého politického konsenzu o napĺňaní Lisabonskej stratégie, akým sa vyznačovalo úsilie Slovenska o vstup do Európskej únie.
Autor prednáša na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity, v rokoch 1999-2002 bol spolupredsedom spoločného výboru Európskej únie a Slovenska.