Nedávno sa objavila správa o tom, že americké firmy minulý rok nainštalovali viac robotov, ako kedykoľvek predtým. Ich počet stúpol oproti roku 2017 o 16 percent. Opäť ožili obavy, že s technologickým pokrokom začnú ľudia strácať svoje zamestnanie. A budú ešte chudobnejší, ako doteraz.
Dobrá správa
Obavy o tom, že stroje nahradia ľudskú prácu, sú tu od nepamäti.
Pred 500 rokmi anglická kráľovná Alžbeta I. zakázala tkáčske stroje z obáv, že tie zoberú „denný chlieb“ ženám tkajúcim ručne. Napriek tomu sa krosná rozmohli. A to do takej miery, že začiatkom 19. storočia vzniklo hnutie Ludditov, ktorí ničili stroje po celej krajine. Rebélia vrcholila smrťou niekoľkých z nich pri incidente s políciou. Paradoxne, na konci 19. storočia pracovalo v tkáčstve 4-krát viac zamestnancov ako v roku 1830.
Podobné obavy o stratu zamestnania vyjadrili aj renomovaní ekonómovia. Tí protestovali u prezidenta Lyndona Johnsona, že „kybernetická revolúcia“ vytvorí masívnu nezamestnanosť. Podľa nich mali počítače schopnosti ako vysokoškolský absolvent, a preberú tak prácu v službách.
Nakoniec sa ukázalo, že je to trocha ináč. Štúdia 140-ročných dát ukázala, že technológie vytvorili viac pracovných miest, ako zobrali. Dobrým príkladom je poľnohospodárstvo. Kým v americkom poľnohospodárstve pracovalo ešte v roku 1860 viac ako 60 percent populácie, o 100 rokov neskôr to bolo iba dve percentá populácie. Ľudia si postupne nachádzali kreatívnejšiu prácu v iných odvetviach.
Teória hovorí, že stroje zvýšia produktivitu práce. Tým poklesnú ceny tovarov a zvýši sa po nich dopyt. Stroje si tiež vyžiadajú nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. A tie sú lepšie platené. Progres pokračuje. Za 100 rokov sa počet odpracovaných hodín na hlavu znížil na polovicu.
Z dlhodobého hľadiska bude všetko dobré. No Keynes dodáva, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. A má pravdu.
Zlá správa
Čo je dobré pre spoločnosť, nemusí byť dobré pre jednotlivca.
Sotva vysvetlíte dlhoročnému profesionálnemu vodičovi, že keď jeho prácu nahradí autonómne vozidlo, je to pre spoločnosť lepšie. Že miesto pozície vodiča by si mal zobrať kurz na programovanie umelej inteligencie a zarábal by viac.
Problémom rýchlej technologickej zmeny je, že spoločnosť sa na ňu adaptuje, ľudia nie. Za bežných okolností by sme mohli povedať, ľudia sa budú musieť prispôsobiť. Avšak okolnosti nie sú bežné.
Umelá inteligencia má potenciál nahradiť množstvo pozícií už v blízkej dobe. No na konci súčasného ekonomického cyklu (supercyklu) sú ľudia zadlžení, ich reálny príjem stagnuje a náklady na život rastú. A s nimi rastie populizmus po celom svete.
V najbližších voľbách do európskeho parlamentu majú „populisti“ šancu získať okolo 30 percent kresiel. A pritom centrálna banka hovorí, že súčasný ekonomický rast je výborný.
Čo príde potom, keď rast už nebude „výborný“?
Autor článku je Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa