Mená sa menia

Žijem s očami uprenými na hodinky, takže som si už dávno neprezeral kalendár a neviem, či sa v ňom v posledných rokoch dajako významne zmenili mená. V praktickom živote totiž pribudlo viacero nezvyklých krstných mien, o ktorých náš kalendár nemal predtým ani zdanie. Neviem, či to spôsobuje politické uvoľnenie, ale v podobných obdobiach takmer vždy nastáva príval exoticky znejúcich mien. Napríklad v šesťdesiatych rokoch sa to len tak hmýrilo Ivetami, Ivonami, Denisami. Tu a tam sa objavila Carmen či dokonca Scarlett a medzi chlapcami začal byť obľúbený napríklad Patrik, kým napríklad taká Anna, Mária, Ján či Jozef zostali kdesi na vedľajšej koľaji. Nedávno som listoval v jednom časopise. Zistil som, že najmä známi a populárni ľudia opäť siahajú u svojich ratolestí k nezvyčajnostiam. Udomácnila sa Vanessa, Timur, objavila sa Sophie či dokonca Lillien. Možno je to tým, že skutočne vstupujeme do veľkého sveta, možno to spôsobuje iba túžba vyniknúť, odraziť sa od všednosti, dokázať istú dávnu extravagantnosti. Nech je to už tak či tak, psychológovia v tejto súvislosti neraz upozorňovali na to, že kým pre rodičov je meno ich dieťaťa možno iba prejavom skrytej túžby po sebarealizácii, dieťa bude toto meno niesť po celý život. Je to možno detail, ale verte, stojí za to sa nad ním zamyslieť.