V Tatrách horia vášne

Požiar vo Vysokých Tatrách nerozhorel len ostatky víchricou zničeného lesa, ale i tlejúce spory medzi ochranármi a lesníkmi. Namiesto odborných argumentov a vyriešenia roky odkladaných problémov vzbĺkli v TANAP-e vášne. Lietajú pomyselné facky a obvinenia. Hľadá sa vinník čiernobielo vnímanej tatranskej reality. Prevaha emócií zastiera rozum a generálov po boji vyrastá ako húb po daždi. Nakoniec bolo len otázkou času, kedy sa takýto scenár naplní, kedy v Tatrách začne vo veľkom horieť a kedy "dobrí" ochranári a "zlí" lesníci prejdú zo zákopovej vojny do otvorenej konfrontácie. Jej predzvesťou bola dlhodobá nevraživosť týchto dvoch skupín operujúcich v TANAP-e, dávno pred kalamitou, ktorú na verejnosti obnažil naplno až spor o legálnosť ťažby v Tichej a Kôprovej doline. Potom už stačila len tá povestná iskra, aby sa oheň rozhorel. Pričom teraz vôbec nie je podstatné, čo bolo príčinou toho skutočného požiaru. Tatry po kalamite by sa mu ani pri najlepšej prevencii vôbec nemuseli vyhnúť. Dôkazom sú krajiny, kde s lesnými požiarmi a protipožiarnymi opatreniami majú dlhoročné skúsenosti, a predsa u nich horí.
V tatranskej kauze je však podstatná zámena dôsledkov s príčinami, ktoré sa strácajú v dymovej clone požiarových pásiem. Dôsledkami sú napríklad kanonády obvinení, osočovania a alibizmu z jednej i druhej strany. Príčinou chorý stav slovenskej ochrany prírody, ktorý sa najvypuklejšie prejavil práve v ťažko skúšaných Tatrách. Pes je zakopaný v chaose, ktorý v nich roky vládne a v tom, že dodnes nemal nikto dostatok guráže, aby urobil v TANAP-e a v ochranárskom systéme poriadok. A tak súčasný stav je len logickým dôsledkom starých restov. Nie je predsa normálne, aby jedno územie s prioritou ochrany prírody spravovali dve rozdielne organizácie so zásadne protichodnými názormi na podstatné veci a odlišnými predstavami o nich. Ak áno, potom sa netreba čudovať tomu, čo sa v Tatrách deje. Dosť nahlas to povedali domáce i svetové autority a navrhli riešenie. Ich hlas však v pozičnej vojne zanikol.
TANAP nespĺňa medzinárodné kritériá dávané na národné parky. Nemá riadiacu autoritu a jednotnú stratégiu, vládnu v ňom vysoko polarizované záujmy, chýba mu mechanizmus ich zladenia a zložky, ktoré v ňom pôsobia, spôsobujú zmätok. Systém ochrany tatranskej prírody je veľmi chabý. Potrebuje predovšetkým jeden zodpovedný manažment, s príslušnými právomocami a jasné pravidlá hry. Dôležité je i majetkovoprávne vyrovnanie územia a riešenie obmedzení súkromných vlastníkov. Také sú základné odporúčania expertov. Ak sa nenájde politická vôľa prijať ich, emócie a vášne budú v Tatrách horieť i naďalej.