Česká Strana zelených si vo výskumoch opäť polepšila a jej preferencie skočili na desať percent. Ak im to vydrží až do volieb, bude to asi najväčšie prekvapenie celých volieb. A výrazná zmena v ponovembrovom vývoji.
Strany zelených podporovali niektorí ľudia hneď po revolúcii kvôli tomu, že sa nestihli zorientovať medzi novými stranami a dôraz na životné prostredie sa im zdal najmenším zlom. Väčšina týchto voličov sa však rýchle dala vtiahnuť do ideologických bojov ľavice a pravice, a tak sa na zelených potichu zabudlo. Dnes pôsobia ako živá voda na ľudí unavených z ideologických bojov tých istých strán, ktoré doteraz s čoraz väčším sebazaprením podporovali. Svet sa rúti do ekologickej katastrofy, domáca politická scéna je nudná, program zelených príjemne eklektický a ideovo nezáväzný a na čele strany stojí sympatický muž -- to je kombinácia, ktorá českým zeleným pomohla prekonať psychologickú hranicu piatich percent a odvtedy odvaha zelených voličov akoby nemala hranice.
Dôležitú úlohu zrejme zohrala postava nového predsedu strany Martina Bursíka, ktorý bol pred pár rokmi ministrom životného prostredia. Všetci ho považujú za odborníka. Kritici tvrdia, že v celej strane za jediného. To je možno prehnané. No v každom prípade majú pravdu, keď tvrdia, že strana zastrešuje aj všelijakých ekologických extrémistov. Keď jeden z nich -- Jakub Patočka -- stál na jej čele, stranu takmer zlikvidoval. Teraz však s novým šéfom pôsobí zrelším a serióznejším dojmom. Na Slovensku sa niečoho takého asi nedočkáme, tunajší aj tak nevýrazní zelení sa pred rokmi roztopili v protimečiarovskom kotlíku Mikuláša Dzurindu. Dnes mnohí netušia, že ešte stále existujú. Ostali nám už len tie ideologické hry a nuda.