Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 10 zakotvuje právo na slobodu prejavu. Predmetné právo zahŕňa "slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice".
V odseku 2 článok vymedzuje možnosti základného obmedzenia slobody, ktoré rozdeľuje do
troch skupín:
a/ ochrana verejných záujmov (národná bezpečnosť, územná celistvosť, verejná bezpečnosť)
ochrana verejného poriadku a predchádzanie zločinom, (ochrana zdravia a morálky)
b/ ochrana individuálnych záujmov (ochrana povesti alebo práv iných, ochrana pred zverejnením
dôverne získaných informácií)
c/ ochrana autority a nestrannosti súdnictva.
Vnútroštátne právo musí rozsah a podmienky výkonu tohto oprávnenia definovať s "dostatočnou presnosťou a so zreteľom na základný cieľ, aby bola poskytnutá adekvátna ochrana jedincovi proti svojvôli" (prípad Miloslavský proti Spojenému kráľovstvu). Úlohou Európskeho súdu pre ľudské práva je dohliadať, či dotknutý štát vykonával svoju právomoc v zmysle predmetného práva rozumne, pozorne a v dobrej viere.
Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že tlač pri rozširovaní informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu v právnom štáte zohráva mimoriadnu úlohu. Tlač nielenže je povinná rozširovať takéto informácie, ale verejnosť má aj právo ich prijímať. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na informácie, ktoré sú priaznivo prijímané alebo neútočné a neutrálne, ale aj na také, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú.
Rozhodovacia činnosť tohto súdu prijala aj názor, že hranice povolenej kritiky sú širšie vo vzťahu k politikom ako vo vzťahu k súkromným osobám. Politik sa vedome vystavuje podrobnému skúmaniu všetkých svojich slov a činov zo strany novinárov a verejnosti a vzhľadom na to musí preukazovať väčšiu mieru tolerancie. Treba však rozlišovať medzi uvedením faktov a hodnotiacimi úsudkami. Aj povesť politika je chránená článkom 10 ods. 2, pričom požiadavka na takúto ochranu sa zvažuje vo vzťahu k záujmom na otvorenej diskusii o politických otázkach.
Aké faktory treba analyzovať vo vzťahu k novinárovi obvineného z poškodenia povesti iného?
Stručne, podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ich možno zhrnúť nasledovne: závažnosť a šírka obvinení, ktoré novinár vzniesol, otázka, či predtým bol urobený primeraný prieskum, skutkový základ obvinenia, dobromyseľnosť novinára a rešpektovanie novinárskej etiky (prípad Fressoz proti Francúzsku).
Darina Ličková, sudkyňa Najvyššieho súdu SR