Víťazovi bolívijských prezidentských volieb Evovi Moralesovi nemožno uprieť nedostatok výrečnosti, ani sebavedomia. Svoje politické Hnutie za socializmus (MAS) označoval počas predvolebnej kampane za nočnú moru pre USA. V niečom si možno lichotil, ale v jeho slovách bol i kus pravdy.
Z globálneho hľadiska predstavuje najdesivejšiu nočnú moru pre USA fenomén terorizmu, ktorý je, súdiac podľa prejavov prezidenta Busha, všadeprítomný. Straší nielen v orientálnych ázijských diaľavách, ale aj na domácej pôde. V porovnaní s prízrakom svetového terorizmu a jeho obávanými tajnými bunkami v USA sú pre oficiálny Washington pomery v Južnej Amerike znepokojujúce, ale nie havarijné. Časy, keď si Biely dom pozorne strážil vývoj v Latinskej Amerike a pohotovo zasahoval, aby hodvábnou rukavicou i železnou päsťou korigoval nebezpečné posuny, sa zmenili. Vojenské diktatúry tam vymizli a v demokratických voľbách súťažia o priazeň občanov rozmanité politické subjekty.
Ak by sme vyfarbili na mape Južnej Ameriky všetky ľavicové a stredoľavé krajiny červenou farbou, sčervenela by väčšina juhoamerického svetadielu. Opticky to spôsobuje rozľahlá Brazília s Argentínou, ktoré majú od radikálnej ľavicovosti dosť ďaleko. Politicky sú skôr zdržanlivé a voči USA vlažné. Ekonomicky sa správajú pomerne pragmaticky a spolupracujú aj s medzinárodnými finančnými inštitúciami. Tento mesiac dokonca zverejnili úmysly predčasne splatiť Medzinárodnému menovému fondu svoje pôžičky, čím by ušetrili na dlhových službách miliardy dolárov.
Keby sa 46-ročný Evo Morales začal v obchodných a ekonomických otázkach správať tak triezvo ako Brazília a Argentína, Washingtonu by jeho radikálna ľavicová rétorika nemusela príliš prekážať. Zatiaľ sa však správa ako radikál, ktorý nenachádza východisko v evolučných zmenách systému. Ním navrhované riešenia na pozdvihnutie ubiedenej väčšiny z deviatich miliónov obyvateľov tejto po Guayane najchudobnejšej juhoamerickej krajiny majú skôr revolučnú povahu. Jeho politická strana zastupuje záujmy pôvodného indiánskeho obyvateľstva tvoriaceho dve tretiny populácie tohto vnútrozemského štátu. V hornatom prostredí, v ktorom žijú, sa im najlepšie osvedčuje pestovanie koky. Morales sa označuje za bojovníka za "indiánsky socializmus", resp. "koka socializmus", pretože hlása zrušenie obmedzení a legalizáciu pestovania koky.
Hoci neustále podčiarkuje odpor proti výrobe kokaínu, nedokáže vysvetliť, ako by garantoval sebadisciplínu pestovateľov, aby nepredávali časť úrody priekupníkom z tajných laboratórií. Ešte väčšiu nervozitu vyvolávajú jeho zámery znárodniť nerastné bohatstvo a ťažobné odvetvia. V hre sú predovšetkým ložiská zemného plynu, po Venezuele najvýdatnejšie v Južnej Amerike. Ťažba je prevažne v rukách zahraničných korporácií, ktorým hrozí, že Morales by im ako prezident znemožnil obnoviť licencie na ťažbu.
Moralesa v otázkach energetiky silno ovplyvňuje radikálny venezuelský prezident Hugo Chávez. Sľúbil mu, že ak by udelil uvoľnené licencie venezuelskej štátnej ropnej spoločnosti Petroleos de Venezuela, odvádzala by Bolívii vyššie podiely z predaja plynu.
Vplyv Venezuely by sa tak výrazne prehĺbil a v Južnej Amerike by vznikla socialistická os Venezuela -- Bolívia. Morales i Chávez sa hlásia k ideovému spojenectvu s Castrovou Kubou. Červená os by sa tak tiahla z karibskej Havany až po Obratník Kozorožca. V snahe o emancipáciu by si hľadala nových spojencov ako protiváhu voči USA. Do úvahy by prichádzala Čína a EÚ.
StoryEditor
Nočná mora Spojených štátov
Nočná mora Spojených štátov