Ján Pavol II. výrazne ovplyvnil vývoj v Európe a medzinárodných vzťahoch v posledných dekádach 20. storočia. Ako pápež pochádzajúci z Poľska svojou morálnou a politickou podporou hnutiu Solidarita urýchlil koniec studenej vojny a začiatok transformácie krajín bývalého sovietskeho bloku, ktorá vyústila do ich vstupu do EÚ. Už v roku 1991 v encyklike Centesimus annus však upozornil, že komunistický systém sa síce zrútil, ale "na svete aj naďalej pretrvávajú javy vytláčania ľudí na okraj spoločnosti a vykorisťovania najmä v treťom svete, ale i javy odcudzenia človeka, osobitne vo vyspelých krajinách". Uznával, že "západné spoločenstvá prekonali niektoré formy vykorisťovania, ako ich opísal Karol Marx", ale zároveň poukazoval na to, "že nebolo prekonané odcudzenie v rôznych podobách vykorisťovania, keď sa ľudia navzájom využívajú ako nástroje". Dôrazne a opakovane upriamoval pozornosť na fakt, že "masy ľudí ešte stále žijú v položení veľkej materiálnej a morálnej biedy". Konštatoval, že "zrútenie komunistického systému v mnohých krajinách iste odstraňuje prekážku, ktorá stála v ceste vhodného a realistického prístupu k týmto problémom, ale nestačí na ich riešenie". Varoval, že "hrozí nebezpečenstvo, že sa rozmôže radikálna ideológia kapitalizmu, ktorá odmieta čo i len uvažovať o týchto problémoch a ich riešenia ľahkoverne prenecháva voľnému vývoju trhových síl".
Ján Pavol II. upozorňoval na nové hranice trhu. Podľa neho "jestvujú spoločné a kvalitatívne potreby, ktoré sa prostredníctvom jeho mechanizmov nemôžu uspokojiť. Jestvujú závažné ľudské požiadavky, ktoré sa vymykajú jeho logike ... existujú hodnoty, ktoré nie sú a nemôžu byť jednoduchým tovarom." Súčasťou jeho sociálnej doktríny bola úloha štátu v oblasti hospodárstva. V súlade s tým štát "okrem úloh zlaďovať a usmerňovať vývoj vo výnimočných prípadoch môže vykonávať zástupné funkcie, keď sociálne sektory alebo podnikateľské systémy sú prislabé alebo sa len tvoria, a preto nie sú pripravené plniť svoje úlohy". Ako podporovateľ nezávislého poľského odborového hnutia Solidarita videl "veľké a plodné pole činnosti a zápasov v mene spravodlivosti pre odbory a iné robotnícke organizácie, ktoré bránia práva robotníkov a chránia ich subjektivitu". Dokonca podľa Jána Pavla II. "možno právom hovoriť o boji proti hospodárskemu systému chápanému ako metóda, ktorá zabezpečuje absolútnu nadvládu kapitálu, nadvládu vlastnenia výrobných prostriedkov nad slobodnou subjektivitou ľudskej práce". Zosnulý pápež odsúdil "také uplatňovanie vlastníctva, ktoré nevyrastá z celkového zveľaďovania práce a spoločného bohatstva, ale z útlaku ľudí, z neprípustného vykorisťovania a špekulácie a marenia solidarity vo svete práce". Žiadal myslieť na položenie utečencov, opustených, starých, chorých, všetkých, čo potrebujú starostlivosť.
StoryEditor