Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.10.2019, 16:13

Po Gottovi sa "medzera na trhu" zaplniť nedá

Gott mohol byť talentovaný a pracovitý ako chcel, ale ak by sa o ňom niekedy na prelome 50. a 60. nezačalo "stádo" rozprávať, dnes by ho poznali len archivári popkultúry.

Po Gottovi sa "medzera na trhu" zaplniť nedá
Zdroj: mdr.de

Počas podstatnej časti 20. storočia nepôsobil v tuzemsku jedinec, ktorý by sám o sebe, ako "produkt", predstavoval úspešnejší vývozný artikel, než akým bol Karel Gott.

Napríklad v Nemecku v rokoch 1967 až 2010 Gott predal 23 miliónov kusov platní, čo vyplýva zo štatistiky spoločnosť Universal.

Tým sa zaradil medzi päť najpredávanejších interpretov nemeckej hudby všetkých čias.

Nemecko pochopiteľne nebolo jediným "exportným odbytiskom", kde bola a je značka "Gott" tak populárna. Pri svojej tohtoročnej letnej návšteve krajín Strednej Ázie autor týchto riadkov trávil svoje prvé minúty po prechode kazašsko-kirgizskej hranice práve v Gottovej spoločnosti.

Gottova cena

Úryvky z jeho piesní sa niesli z rádia, ktoré počúval vodič autobusu, dopravujúc cestujúcich od hraníc do kirgizskej metropoly Biškeku. Zjavne išlo o reláciu venovanú Gottovým osemdesiatinám.

Práve tiež pre svoju absolútnu výnimočnosť bola Gottova "cena" však omnoho vyššia, než by zodpovedalo podielu tržieb z jeho predaných nosičov na celkovom objeme československého, resp. českého vývozu či na celkovom hrubom domácom produkte Česka.

Gott mal svoju "cenu" nielen ako vývozný artikel či "produkt", ale pre svoju nesmiernu popularitu tiež ako symbol. V podstate ako symbol ekonomickej úspešnosti systému, či už najprv išlo o systém centrálne plánovaný alebo neskôr, po roku 1989, o trhový systém.

Produkt Československa

Veď aký iný československý "produkt" patril napríklad v 70. alebo 80. rokoch minulého storočia k najúspešnejším na náročnom západonemeckom trhu?

Gott, ktorý vtedy vedel dobyť hitparádu práve aj trhovej ekonomiky typu Západného Nemecka tým okrem iného dokázal, že pozerať sa na neho čisto ako na "produkt" režimu svojej doby jednoducho nie je možné.

Keď už Československo nevedelo Západ poriadne osloviť, napríklad svojimi škodovkami, ktoré boli v Británii na smiech, ako je notoricky známe, oslovovalo ho aspoň Gottom.

Toto oslovenie by jednoducho nikdy nemohlo byť také úspešné, ak by Gott bol naozaj len "režimovým produktom" svojej doby.

Bol niečím viac. Bol hviezdou. Jednou z mála v socialistickom tábore. V rámci socialistického bloku bol dokonca superhviezdou. A tou potom svojím spôsobom zostal aj po prechode na trhovú ekonomiku.

Značka Karel Gott

Jeho postupný, veľmi pozvoľný ústup zo slávy v posledných rokoch bol skôr odrazom starnutia, ktoré sa včerajškom zavŕšilo, než snáď tým, že by v nových ekonomických podmienkach trhovej súťaže už nedokázal tak obstáť.

Aj pre trhovú ekonomiku mala značka "Karel Gott" oveľa väčšiu cenu, než by sa zdalo podľa objemu predaných platní. Exprezident Václav Klaus, jeden z otcov trhovej ekonomiky v Česku, to dokumentuje svojím predslovom k rozšírenému vydaniu životopisnej knihy Posol dobrých správ, vydanej pri príležitosti Gottových sedemdesiatin.

Klaus Gotta interpretuje ako akéhosi priekopníka trhovej ekonomiky v podmienkach socialistického centrálneho plánovania.

Tým bývalý prezident republiky ilustruje svoju tézu, že prvky trhovej ekonomiky sú vlastne "nesmrteľné", že sú odrazom najvnútornejšej ľudskej prirodzenosti a spontánnosti a že sú viditeľné stále, dokonca aj v čase, keď sa ju totalitaristi snažia tvrdou represiou úplne vykynožiť.

Status superhviezdy

Odkiaľ sa však vzal Gottov status superhviezdy, keď to zjavne nebolo iba nespochybniteľnou priazňou tých, ktorí počas jeho života vládli?
Ekonomická teória môže na túto otázku pomôcť odpovedať niekoľkými spôsobmi.

Predovšetkým takzvanou teóriou superhviezd. Gott bol nepochybne výnimočne talentovaný. A výnimočný talent je vzácny, preto je drahý. Preto sú ostatní, diváci, tí menej talentovaní, ochotní zaplatiť v súhrne veľkú sumu, aby ho videli v akcii, alebo aby mali doma jeho platňu.

Výraz "v súhrne" z predošlej vety je pritom podstatný. Kým ľudia nevynašli gramofón, mala každá významná operná scéna miestnu hviezdu. "Súhrn" vtedy predstavovali len obyvatelia jedného mesta a okolia. Akonáhle hviezda vyrazila "za humná", lesk stratila.

Nástup nových technológií 

Ekonómovia Robert Frank a Philip Cook si preto vo svojej knihe The Winner-Take-All Society správne všímajú, že nové technológie umožňujú, aby sa prejav talentu niekoľkých najlepších umelcov šíril po planéte so stále väčším dosahom.

"Fenomén trhov, na ktorých víťaz berie všetko, je čím ďalej tým viditeľnejší, pretože technológia významne násobí silu a dosah najtalentovanejších umelcov. Teraz, keď väčšina hudby, ktorú počúvame, pochádza z nahrávok, je pokojne možné, aby hlas najlepšieho tenoristu znel v jeden okamih doslova na každom mieste na svete," píšu.

Gott tvoril prevažne pred nástupom sociálnych sietí a platforiem typu YouTube. Dobové technológie, napríklad gramofón, magnetofón, rozhlas či televízia, šírili jeho talent najmä v tuzemsku a do krajín susediacich s Československom, resp. Českom; potom, ďalej od našich hraníc, intenzita šírenia jeho talentu slabla.

Nespravodlivý svet

Svet totiž je, bohužiaľ, prirodzene a pochopiteľne nespravodlivý. Moshe Adler v článku Stardom and Talent preto dokonca odmieta, že by superhviezdny status zrkadlil výnimočný talent.

Davy umelcov či športovcov disponujú dostatočnými predpokladmi, aby superhviezdne zažiarili a spoznal ich celý svet. Podarí sa to len zlomku z nich.

Môže za to náš sklon pridať sa k stádu. Konzumujeme to, čo konzumujú iní. Karel Gott bol superhviezdou aj preto, že ho u nás každý poznal. A mohli sa o ňom rozprávať pri káve či pive.

V danú dobu môže byť extrémne populárny len obmedzený počet umelcov z danej branže. Zmierme sa s tým, že zďaleka nie všetci talentovaní sú úspešní.

Zmierme sa aj s tým, že tejto nespravodlivosti nechýba svoje obecenstvo: Stádo konzumentov hocikedy s gustom odsúdi "neúspešné" automaticky ako netalentované. "Nepíše sa o ňom? Nie je tak dobrý."

Prostá náhoda

A do tretice, zmierme sa s tým, že o sláve často rozhoduje náhoda. Nejaká šťastná vločka, ktorá na seba nabalí ďalšie, až vznikne poriadna snehová guľa, ktorá búra hitparády.

Gott mohol byť talentovaný a pracovitý ako chcel, ale ak by sa o ňom niekedy na prelome 50. a 60. nezačalo "stádo" rozprávať, dnes by ho poznali len archivári popkultúry.

Veď v tej istej dobe sa v Liverpoole zišli štyria talentovaní mladíci, o ktorých sa manažérsky staral Brian Epstein, producenta našli v Georgovi Martinovi, jazdili na koncerty do Hamburgu, ale ... Beatles to neboli.

Dnes už zabudnutí Gerry and the Pacemakers boli síce v správnom čase na správnom mieste a so správnymi ľuďmi okolo seba, len mali o štipku menej šťastia ako slávnejší "Chrobáci".

Jediný nedostatok 

Keď sa Gott vydal na západ od Nemecka alebo na východ od Uralu, postrácal svoj hviezdny lesk rovnako ako pred storočiami tenor, ktorý si vyrazil za humná.

Paul McCartney môže zavítať do ktoréhokoľvek kúta sveta a žiariť bude stále. Je snáď o toľko lepší ako Gott, že je svetovou superhviezdou, zatiaľ čo náš "Kája" len superhviezdou, povedzme, regionálnou?

Nie. Gottovým "nešťastím v šťastí" bolo, že angličtina nebola jeho rodnou rečou.

Ekonóm Marko Terviö vysvetľuje, že astronomické zárobky superhviezd - či už ide o McCartneyho, či nejakú prevarenú hollywoodsku star - odrážajú neefektivitu trhu práce.

Zamestnávatelia sa pri obsadzovaní dôležitých rolí či organizovania koncertných turné zdráhajú experimentovať s talentom. Takže "mladí, snáď aj nádejní" nemajú v mene stávky na istotu šancu.

Jediná šanca v živote

Vysoko talentovaní ľudia tak napríklad dostanú jednu šancu v živote, aby talent preukázali. Alebo žiadnu. Ak sa niekomu z "veľkých talentov" podarí svoj dar preukázať v správny okamih, dosť rýchlo a za inak znesiteľných podmienok pre zamestnávateľov, môžu si vydupať závratnú rentu za talent.

Tie "inak znesiteľné podmienky pre zamestnávateľov" predstavuje napríklad v Hollywoode angličtina. Angličtina ako materinský jazyk. 

Nie, americkí či britskí speváci nie sú v takej miere talentovanejší než speváci z iných krajín, avšak hovoria "svetovým jazykom", hovoria po anglicky.
Vzácny vlastne nie je výnimočný talent sám o dobe.

Vzácny je výnimočný talent len ​​vtedy, keď sa ho podarí preukázať.

Keby Gott spieval od začiatku po anglicky, pôsobil v anglosaskom svete a mal toľko šťastia ako Beatles, bola by z neho globálna superhviezda.

Odišiel človek, po ktorom jednoducho vzniknutú "medzeru na trhu" zaplniť len tak nepôjde.

Autor komentára je hlavným ekonómom Czech Fund.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.