Sledujte nás na Instagrame
@hospodarske_novinyPražská, varšavská aj budapeštianska burza zaznamenávajú väčší objem obchodovania. Dôvod – odlišná podpora vlád.
Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) vstupovali spolu 1.5.2004 do Európskej Únie. Avšak len jedna krajina sa následne pripojila do hospodárskej a menovej únie a prijala euro - Slovensko.
Tým investície na Slovensku nesú so sebou menšie kurzové riziko. Kombinácia oboch faktorov teoreticky nahráva tomu, aby slovenská burza mala istý náskok pred burzami v Česku, Poľsku a Maďarsku.
Realita je však opačná – pražská, varšavská aj budapeštianska burza zaznamenávajú väčší objem obchodovania. Dôvod – odlišná podpora vlád.
Burza v Budapešti rastie, dianie však ovplyvňuje len pár titulov
Najdôležitejším ukazovateľom pre investorov je rating krajiny. Podľa posledných zverejnených dát má Maďarsko od spoločností Fitch a S&P rating BBB v pásme stability.
Dôvodmi sú kurzové a taktiež súčasné politické riziko. Reálny rast HDP v kvartáli 2019 síce predstavoval veľmi dobré 4,7 percenta, no inflácia medzimesačne (november/december 2019) vzrástla o 0,6 percenta a medziročne vykázala štvorpercentný rast.
Kľúčový pre maďarskú ekonomiku v úvode tohto roka bude zverejnenie reálneho rastu HDP za štvrtý kvartál 2019. GKI index obchodnej dôvery a ekonomického sentimentu vykazujú postupné znižovanie očakávaní z výraznejšieho rastu ekonomiky.
Index burzy v Budapešti v roku 2019 zaznamenal 17,74 percenta rast, reálne však burza výraznejšie rástla až v októbri 2019. Pri bližšom pohľade však index ovplyvňuje malá skupina spoločností s najväčším percentuálnym zastúpením v indexe.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.