Nemožno mu vyčítať nič z toho, čo sa nám nepáčilo na jeho predchodcovi. Najnovší návrh tlačového zákona z dielne rezortu kultúry sa netvári ako recept na vyriešenie každej možnej situácie, aká len môže v oblasti periodickej tlače a novinárskej profesie nastať. Naopak.
Ak abstrahujeme od prechodných a záverečných ustanovení, má len štrnásť paragrafov na deviatich stranách. Ideálny rozsah. Až na to, že v obsahu chýba pár stručných paragrafov na to, aby bol naozaj vyvážený. Osvietene mení doterajšiu registráciu vydávania periodickej tlače na evidenciu, stanovuje vydavateľom povinnosť zverejňovať údaje o majiteľoch (nech čitateľ vie, kto za titulom stojí). Týmto, ale aj ďalšími ustanoveniami (predovšetkým nové právo na odpoveď a na dodatočné oznámenie) vychádza v ústrety občanovi, čo je iste správne. Pretože je to občan, kto má právo na informácie, a novinár ich preňho kvalifikovane vyhľadáva, triedi, stvárňuje a sprostredkuje.
Čo v návrhu chýba? Predovšetkým súhrn práv a povinností novinárov pri zhromažďovaní, spracovávaní a šírení informácií. Ďalej zvýraznenie nadradenosti verejného záujmu nad súkromným. No aj definícia cenzúry. (Je ústavou zakázaná, ale vieme presne, čo je a čo nie je cenzúra?).
Dobré je, že ministerský návrh - konečne opäť! - zakotvuje ochranu zdroja informácie, teda právo novinára ponechať si identitu zdroja informácie pre seba. (Z dodnes platného zákona toto ustanovenie vypadlo v roku 1990 pri novelizácii, údajne omylom.) Návrh pozná aj právo na informácie, ktoré je - našťastie! - aj v stále platnom zákone z roku 1966. Príslušný paragraf je však oveľa stručnejší a "zabúda" na to, že by nebolo od veci, ak by neposkytnutie informácie musel príslušný orgán verejnej moci aj odôvodniť. Zákon nehovorí ani o tom, že informácie z rokovania parlamentu alebo vlády, prípadne z ich oficiálnych internetových stránok je možné uverejniť bez ďalšieho overovania. Novinári by privítali aj "právo na ospravedlniteľný omyl": Ak informuje hodnoverný zdroj, je zároveň za uverejnenú informáciu zodpovedný. Podľa ministerstva problémom je údajne definovať práve onen hodnoverný zdroj...
Minister kultúry Marek Maďarič svojho času sľuboval, že tento zákon nebude bičom na novinárov. Sľub splnil. Akurát, že sa doň nedostali ani spomínané práva. Našťastie, máme ešte pred sebou pripomienkové konanie. To dáva nádej - verím, že oprávnenú - na to, aby sa zákon doplnil o to, čo mu chýba. Šanca, že bude dobrý, tu stále je.
Zuzana Krútka, predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov