Slovenská republika zažíva v šestnástom roku svojej samostatnej štátnej existencie ďalší významný historický medzník. Od 1. 1. 2009 sa stane šestnástou členskou krajinou z EÚ 27, v ktorej sa bude platiť spoločnou menou, štvrtou spomedzi tých desiatich, ktoré vstúpili do EÚ v rámci najväčšej vlny rozšírenia v r. 2004 a prvou z krajín vyšehradskej štvorky. Pred desiatimi rokmi, keď Slovenská republika bola pre neplnenie najmä politických kritérií vyradená z tzv. luxemburskej skupiny kandidátskych krajín, si takýto vývoj udalostí sotva niekto vedel predstaviť.
Aj keď na Slovensku žiadna eufória z eura nevládne, ba naopak, nikdy neboli obavy slovenských občanov zo zavedenia novej meny také veľké ako v predvečer publikovania konvergenčnej správy Európskej komisie, predsa len fakt, že Slováci budú platiť eurom skôr než Česi, Maďari a Poliaci, ktorým sa v integračných pretekoch pred desiatimi rokmi pozerali na chrbát, by sa mohol vnímať aj ako priam historická národná satisfakcia. Pravda s dodatkom, že ako najchudobnejšia krajina, ktorá do eurozóny vstúpila, bude vzhľadom na veľmi nízku úroveň reálnej konvergencie vystavená silným rizikám a v prípade ich nezvládnutia by sa mohla stať pre najbližších susedov odstrašujúcim prípadom štátu, ktorý euro prijal predčasne.
V každom prípade skutočnosť, že Slovensko jednoznačne a s veľkou rezervou splnilo všetky požadované kritériá na zavedenie eura, zvýšilo medzinárodné renomé vlády, ktorá pri nástupe k moci pred necelými dvomi rokmi čelila doma i vonku niekedy až hysterickým prognózam, že spôsobí ekonomickú katastrofu. Pozitívne odporučenie komisie však znamenalo nielen faktické ocenenie zodpovednej hospodárskej a finančnej politiky Ficovho kabinetu a Smeru-SD ako dominantnej vládnucej strany, ale aj uznanie diplomatickej sily Slovenskej republiky. Tá dokázala efektívne čeliť tlakom najmä Nemecka a Francúzska, ktoré sa opierali o formuláciu z draftu správy ECB, že má "vážne obavy" o pripravenosť Slovenska na prijatie eura. Získala podporu kľúčových osobností v orgánoch EÚ i vo väčšine centrálnych bánk a politických reprezentácií členských krajín pre uznanie faktu, že SR s rezervou plní požadované kritériá a že jej hospodársky vývoj umožní zvládnuť inflačné riziká.
Ako prezieravé sa potvrdilo rozhodnutie vlády z leta 2007 prijať domácou opozíciou bagatelizovaný akčný plán stretnutí na politickej i pracovnej úrovni s predstaviteľmi európskych inštitúcií a členských štátov EÚ k problematike plnenia kritérií na zavedenie spoločnej meny. SR sa jednoducho poučila z príkladu Litvy, ktorá sa spoliehala iba na plnenie nominálnych kritérií a jej otvorenosť pri poskytovaní informácií bola diskutabilná.
Odporučenie EK schváliť prijatie spoločnej európske meny Slovenskou republikou a to, čo mu predchádzalo, nepochybne zvýšilo medzinárodnú prestíž i objektívnu medzinárodnú pozíciu štátu. Vstupom do eurozóny sa Slovensko zaradí do akéhosi "elitného klubu" v rámci EÚ, čo rozšíri aj jeho možnosti ovplyvňovať vývoj v EÚ. Zároveň sa Slovensko stáva ešte silnejšie spätým s EÚ. Úspech Slovenska, dokončenie jeho modernizácie a zvýšenie životnej úrovne jeho obyvateľov závisí od úspechu spoločnej európskej meny i celého projektu európskej integrácie. A, naopak, Slovensko sa ešte viac stane spoluzodpovedným -- aj keď 5,3 milióna jeho obyvateľov predstavuje iba zlomok z 320 miliónov obyvateľov eurozóny -- za postavenie EÚ a jej konkurencieschopnosť vo svete.
citát: Fakt, že Slováci budú platiť eurom skôr než Česi, Maďari a Poliaci, ktorým sa v integračných pretekoch pred desiatimi rokmi pozerali na chrbát, by sa mohol vnímať aj ako priam historická národná satisfakcia.
Peter Weiss, vysokoškolský pedagóg, bývalý predseda SDĽ