Koronavírus dostal globalizovaný svet do veľkých ekonomických problémov. Súčasná ekonomická kríza však nie je nová záležitosť.
Kríza, ktorá postihla Európu v roku 2008 (Ameriku už v roku 2007), vo svojej podstate nikdy neskončila, len bola pomocou nalievania fiat peňazí a vytvárania dlhu kamuflovaná.
Koronavírus strhol oponu a namiesto divadla, ktoré v Európe produkovali bruselské a národné politické elity ruka v ruke s finančnou oligarchiou, vidíme za strhnutou oponou skutočný svet, v ktorom čelia podniky a ľudia existenčným problémom.
O príčinách tohto marazmu krajín Európy, ktoré sa nachádzajú v slepej uličke, som písal v stručnej analýze „Ako ďalej EU?“. V uvedenom dokumente je aj načrtnuté principiálne riešenie problémov charakteristických pre krajiny EÚ, Slovensko nevynímajúc.
Súčasná kríza má vďaka koronavírusovému impulzu rad špecifík, ktoré odlišujú túto krízu od štandardných cyklických kríz.
Primárnym špecifikom koronakrízy sú opatrenia štátu zamerané na ochranu zdravia obyvateľstva, ktorých sprievodným znakom je nútené obmedzenie niektorých ekonomických aktivít.
Dopady však majú širší záber, keď sa začínajú prejavovať javy typické pre krízy z nadvýroby. Ekonomiky jednotlivých štátov sa tak dostávajú do zložitých situácií. Vlády musia paralelne riešiť problémy v zdravotníctve a tiež v ekonomike.
Vlády sa spolu s bruselskými elitami snažia riešiť vzniknutú situáciu nalievaním peňazí do ekonomiky aj za cenu ďalšieho zadlžovania.
Súčasná zložitá situácia nastoľuje u rozumných ľudí na Slovensku dôležitú otázku. Čo robiť, aby sme sa v budúcnosti vyvarovali takých problémov s akými je konfrontované naše hospodárstvo a spoločnosť?
Pri hľadaní odpovede na túto otázku treba brať do úvahy pesimistický scenár, podľa ktorého by pandémia trvala dlhšie než tri či štyri mesiace. Skôr je pravdepodobné, že pandémia bude prebiehať v niekoľkých vlnách dva až tri roky.
Ak bude existovať v dohľadnom čase (cca 10 až 18 mesiacov) účinná vakcína, dopady pandémie budú menej negatívne. Treba však brať do úvahy schopnosť vírusu mutovať.
Čo sa dá očakávať pri pesimistickom scenári (v ekonomike a spoločnosti)?:
- Vzhľadom na otvorenosť ekonomiky Slovenska negatívny dopad bude takmer u všetkých priemyselných odvetví, v ktorých sú podniky viazané na zahraničné odbytištia, z ktorých je veľa v problémoch. Negatívny dopad sa bude týkať aj príslušných subdodávateľov na Slovensku.
- Stavebníctvo pravdepodobne pocíti pokles záujmu o výstavbu budov s kanceláriami a tiež poklesne záujem o výstavbu rodinných domov. Menej dotknutá by mala byť infraštruktúrna výstavba a tiež výstavba nájomných bytov.
- Segment služieb bude mať problémy v službách, kde je nevyhnutný kontakt so zákazníkom (kaderníctvo, kozmetika a pod.), ako aj v činnostiach, ktoré si dokážu ľudia spraviť vo vlastnej réžii. V kurze budú doručovacie služby.
- Existenčné problémy budú takmer vo všetkých segmentoch cestovného ruchu (cestovné kancelárie, hotely, reštaurácie,...) S určitými obmedzeniami preferovaný môže byť domáci cestovný ruch.
- Príde k redukcii športových a kultúrnych akcií s početným obecenstvom. Dá sa predpokladať uskutočňovanie športových akcií bez obecenstva.
- Nebudú sa uskutočňovať veľké spoločenské a rodinné akcie (plesy, zábavy, koncerty, a pod.). Viaceré rodinné aktivity sa budú realizovať len v úzkom rodinnom kruhu (svadby, rodinné jubileá, pohreby).
- Verejná doprava bude poznačená redukciou počtu cestujúcich. Osobitne bude poklesom počtu cestujúcich poznačená letecká doprava. Preferovaná bude individuálne doprava.
- S poklesom záujmu sa stretne obchod s tovarom luxusnejšieho charakteru.
- Bez negatívnych tendencií budú odvetvia zásobovania elektrinou, plynom a vodou. Bez problémov by mal byť sektor telekomunikačných služieb ako aj IT sektor, kde sa dá počítať s rastúcim dopytom.
- Ľudia sa preorientujú na jednoduchší život orientovaný na rodinu, posilnenie sebestačnosti (v potravinách, domácich prácach ), ako aj život bližšie k prírode.
- So zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou ľudí sa dá očakávať nárast vzťahových problémov v rodinách ako aj nárast kriminality (krádeže, lúpeže).
Pri akceptácii pesimistického scenára je potrebné zo strany štátu konať urýchlene na realizácii opatrení zameraných na minimalizáciu potenciálnych škôd.
Treba však poznamenať, že riešenia doteraz realizované, alebo pripravované na podporu podnikov a podnikateľov budú mať signifikantný dopad na rast zadlženosti. Dlh budú zrejme splácať aj budúce generácie.
Štát by mal primárne finančne pomáhať tomu, kto sa dostal do existenčných problémov z dôvodu rozhodnutí štátu. Ostatní podnikatelia, či podniky si majú riešiť problémy sami vo svojej kompetencii (hľadaním rezerv v nákladoch, dočasným znížením miezd, prevádzkovým úverom).
Ide o to, aby sa na problémy privátnych spoločnosti (veľakrát s bohatými materskými spoločnosťami) neskladali slovenskí daňoví poplatníci. Takto sa viaceré firmy budú umelo udržiavať pri živote i keď je zrejmé, že vzhľadom na charakter ekonomickej krízy (kríza z nadvýroby) prežijú len tie najzdravšie podniky.
Druhá vec je, že súčasná legislatíva komplikuje život podnikateľom, nakoľko im neumožňuje pružne reagovať na vzniknutú situáciu.
Z hľadiska budúceho vývoja je preto dôležité prijať také opatrenia, ktoré ekonomicky ozdravia verejnú správu, vytvoria priaznivé podmienky pre činnosť podnikateľských subjektov na Slovensku a zároveň zvýšia úroveň pripravenosti na riešenie krízových situácií v budúcnosti. Tu je návrh príslušných opatrení:
1. Výrazne znížiť dane
- Zníženie daní je predpokladom pre udržanie a rozvoj existujúcich podnikov ako aj naštartovanie nových podnikateľských aktivít najmä v oblasti malých a stredných podnikov.
- Výraznému zníženiu daní napomôže aj urýchlená realizácia zámeru na redukciu neproduktívnej časti spoločnosti v produktívnom veku.
2. Nanovo stanoviť priority spoločenského a hospodárskeho života a podľa toho prehodnotiť rozpočet. Okrem zníženia daní by bolo nevyhnutné:
a) presadiť šetrenie vo verejnej správe:
- zníženie prevádzkových výdavkov aspoň o 20 percent,
- výrazná redukcia platieb neziskovým inštitúciám,
- adresnejšia sociálna podpora (minimalizovať podporu tým, ktorí sú zdraví, ale neprispievajú do sociálneho systému) ,
- zrušenie aktuálne nepotrebných veľkých výdavkov (stíhačky, zálohovanie, IT projekty s nejasným výsledkom a pod.)
b) zamerať sa na podporu aktivít smerujúcich k:
- zvýšeniu domácej produkcie (podpora produkcie s vyššou pridanou hodnotou, podpora rozvoja agrosektora, financie do vybraných odborov vysokého školstva ),
- ochrane zdravia ( zvýšenie platov zdravotnictve, skvalitnenie vybavenia nemocníc zároveň s racionalizáciou nemocničnej siete),
- bezpečnosti občanov (obmedzenie voľného pohybu cudzích štátnych príslušníkov cez hranice najmä z tretích krajín, vytváranie rezerv pre využitie v krízových situáciách),
- realizácií prioritných infraštruktúrnych projektov.
3. Zredukovať aspoň o 50 percent neproduktívnu časť spoločnosti v produktívnom veku
Neproduktívna časť spoločnosti predstavuje pre spoločnosť veľkú ekonomickú záťaž. Len na osobných výdavkoch je to cca 8,4mld euro ročne (údaj za rok 2019), čo je viac než 1/5 verejných výdavkov
Ako náhle prejdú títo „neproduktívni“ ľudia do produktívnej sféry, spoločnosť zbohatne a to nielen tým, že ušetrí a to nielen na mzdách a odvodoch, ale aj na ďalších prevádzkových výdajoch, ale ich prechodom do produktívnej sféry prispejú k produkcii zmysluplných statkov.
- Redukciu neproduktívnej časti spoločnosti riešiť selektívne redukciou veľkosti, rušením, alebo privatizáciou inštitúcií alebo činností vykonávaných v neproduktívnej časti spoločnosti.
- Ako súčasť redukcie neproduktívnej časti spoločnosti racionalizovať samosprávu formou združovania obcí do municipalít (bez straty identity obcí).
4. Racionalizovať sociálny systém
- Do sociálneho systému je potrebné zaviesť vyššiu mieru zásluhovosti v záujme minimalizácie príživníctva. Sociálnu podporu podmieniť vo väčšej miere prácou.
5. Výrazne spružniť podmienky na trhu práce
- Súčasný zákonník práce ako aj zákony o minimálnej mzde komplikujú podnikateľom pružne reagovať na meniace sa podmienky na trhu (zmeny odbytu, zmeny v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch).
- Úlohu odborov zamerať na oblasť pracovných podmienok z hľadiska bezpečnosti pri práci.
6. Stanoviť a realizovať novú politiku v oblasti vytvárania hmotných rezerv a to nielen na centrálnej úrovni, ale aj na úrovni VÚC
- Poučení zo súčasnej situácie vypracovať a realizovať nový systém vytvárania rezerv materiálno-technického charakteru vrátane prípravy ľudských zdrojov na riešenie krízových situácií spôsobených prírodnými katastrofami, biologickými hrozbami a tiež nedostatkom potravín.
- Pre pružné riešenie možných krízových situácií vytvárať tieto rezervy a na úrovni VÚC.
7. Štátne financie prioritne zamerať na financovanie výučby a výskumu na vysokých školách technického, prírodovedného a medicínskeho zamerania•
- Odvrátenie dlhodobejšieho ekonomického úpadku, ktorý sa dá očakávať vzhľadom na štruktúru nášho priemyslu, bude možné len preorientovaním sa na produkcie s vyššou pridanou hodnotou, čo sa nezaobíde bez kvalifikovaných pracovníkov. Preto potrebujeme kvalitné školstvo spojené s výskumom.
8. Vypracovať a následne realizovať také zásady finančnej politiky verejnej správy (štátnej správy a samosprávy), ktoré budú popri znižovaní dlhu vytvárať finančné rezervy
- Pre racionálne fungovanie verejnej správy je potrebné, aby táto začala šetriť. Pripravenosť na krízové situácie si vyžaduje mať naakumulované prostriedky použiteľné pre zabezpečenie fungovania štátu po dobu niekoľkých mesiacov.
- Podobne ako štát aj podniky by vo vlastnom záujme mali si vytvárať finančné rezervy použiteľné v „zlých časoch“ na zabezpečenie chodu podnikov po dobu aspoň troch mesiacov.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19