Väčšina ľudí sledujúcich vzostup ázijských mocností sa zameriava na Čínu a Indiu. Pritom často zabúdajú, že japonská ekonomika je druhá najväčšia na svete - väčšia ako čínska a indická spolu - pričom príjem na obyvateľa je desaťkrát väčší než v Číne. Japonsko navyše dáva ročne 40 mld. USD na obranu a má jednu z piatich najschopnejších ozbrojených síl na svete. Čínska ekonomika síce rastie rýchlejšie a v celkovej veľkosti asi japonské hospodárstvo v priebehu jedného či dvoch desaťročí predbehne, ale každá seriózna analýza moci vo východnej Ázii musí Japonsko zahrnúť ako významný faktor.
Japonsko zohralo vo svetových dejinách jedinečnú úlohu. Bolo prvou ázijskou krajinou, ktorá sa stretla so silami globalizácie, skrotila ich a prinútila ich, aby slúžili jeho záujmom. Navyše Japonsko samo seba dvakrát zásadne pretvorilo. Počas reformy Meidži v 19. storočí Japonci doslova prečesali svet pri hľadaní myšlienok a technológií, ktoré im v rusko-japonskej vojne (1904) umožnili zvíťaziť. V 30. rokoch minulého storočia sa, žiaľ, Japonsko priklonilo k militaristickému imperializmu, čo ho naostatok doviedlo až ku kapitulácii a okupácii (1945). Po 2. svetovej vojne však Japonsko opäť využilo sily globalizácie, aby sa pretavilo v závideniahodnú ekonomickú superveľmoc. Podrobne o tom píše Kenneth Pyle vo svojej knihe Japan Rising a zdôrazňuje, že tieto premeny boli reakciou na posuny vo svetovej politike. Vzhľadom na rast čínskej moci tak jednou z najväčších otázok tohto storočia bude reakcia Japonska.
Japonci v súčasnosti diskutujú o svojej úlohe v globálnej politike. Premiér Šinzó Abe si osvojil nacionalistickejší postoj než väčšina jeho predchodcov a jeho Liberálno- demokratická strana je rozhodnutá prehodnotiť ústavný článok 9, ktorý japonskú armádu obmedzuje na sebaobranu. Verejná mienka je v tejto veci rozdelená a prieskumy sa odlišujú podľa toho, ako je položená otázka. Ale väčšina skúsených analytikov si myslí, že ústava sa v nadchádzajúcom desaťročí zmení. Napriek tomu Abe múdro navštívil Čínu a utíšil spory vyvolané jeho predchodcom Džuničirom Koizumim, ktorý opakovane navštevoval svätyňu Jasakuni (je tam pochovaných 14 vojnových zločincov z 2. svetovej vojny). Mnohí Japonci si však nie sú celkom istí Abeho dlhodobou víziou.
Významné ľavicovo-liberálne noviny Asahi Shimbum ponúkli v sérii 21 editorialov alternatívnu víziu Japonska 21. storočia. Denník odmietol ideu úpravy článku 9 a namiesto toho navrhol, aby úlohu japonskej armády právne upravil japonský parlament. Noviny prijali zmluvu s USA, ktorá slúži ako základ japonskej bezpečnosti, ale odmietli myšlienku, aby Japonsko malo právo na kolektívnu sebaobranu.
Je zaujímavé, že jedným z dôvodov uvádzaných na podporu zachovania článku 9 bolo to, že by Japonsko dokázalo lepšie odolávať americkým tlakom na vstup do vojenských koalícií ochotných pôsobiť ďaleko od japonských brehov. Asahi vyjadril obavu z precedensu, keď Koizumi vyslal japonské jednotky do Iraku, aj keď nie priamo do bojov, len aby sa zavďačili Georgeovi W. Bushovi. Konzervatívne hlasy argumentujú presne naopak - že zrušenie článku 9 je potrebné pravé z týchto dôvodov.
Alternatívnou víziou, ktorú Asahi ponúka, je rozvoj Japonska do pozície svetovej veľmoci s úlohou poskytovateľa a koordinátora hmotnej pomoci, z ktorej národy môžu čerpať úžitok a nikto nemôže byť z nej vylúčený - ide napríklad o slobodnú plavbu v mori alebo stabilnú medzinárodnú menovú sústavu. Týmto spôsobom by Japonsko uniklo povesti izolovanej krajiny, vybŕdlo z chýb svojej vojenskej minulosti, zlepšilo vzťahy so susedmi, ktoré si pamätajú udalosti z prvej polovice 20. storočia. Japonsko by tak posilnilo svoju "mäkkú moc", čiže silu príťažlivosti.
Asahi konkrétne vyzval, aby Japonsko stavalo na svojom predošlom úspešnom novátorstve v oblasti úspor energie z čias ropnej krízy 70. rokov a postavilo sa na čelo riešenia klimatických zmien. Zaujímavou zhodou okolností sa premiér Abe krátko po vydaní úvodníka v Asahi Shimbum zaviazal, že krajina do roku 2050 zníži emisie skleníkových plynov o polovicu a pomôže v tomto smere aj rozvojovým krajinám zapojiť sa do režimu ochrany ovzdušia v duchu Kjótskeho protokolu.
Táto vízia rovnako obsahuje významnú rolu Japonska pri stabilizácii globalizácie podpory medzinárodného obchodu a menových inštitúcií, v odstraňovaní chudoby prostredníctvom zvyšovania pomoci krajinám, ktorých sa týka - najmä v Afrike, v zvládaní konfliktov a ich prevencii či účasti na mierových operáciách OSN.
V prípade vzostupu Číny, liberálna vízia denníka Asahi Shimbum naliehavo vyzýva na trpezlivosť a húževnaté povzbudzovanie Číny, aby sa posúvala k väčšej transparentnosti, právnemu štátu a demokratizácii, k dodržiavaniu medzinárodných pravidiel, ktorými sa riadi svet. Spolu so zachovávaním spojenectva s USA "musí Japonsko vždy pamätať na strategický význam stabilizácie svojho vzťahu s Čínou". Prostredníctvom pomoci Číne v oblasti energetických a ekologických otázok by sa asi "mohli začať hojiť jazvy, ktoré sú pozostatkom vojny s Japonskom".
Japonsko začalo ústretovejšie používať svoju moc a lepšie si uvedomuje zmeny vo vonkajšej rovnováhe moci. Je na vzostupe, ale akom? Ako mi povedal jeden japonský liberál: "Toto je naša tretia reakcia na globalizáciu. Čím môžeme prispieť v tomto prípade?"
Copyright: Project Syndicate, 2007., www.project-syndicate.org
Joseph S. Nye, Harvardova univerzita, USA