Pätnáste výročie osamostatnenia sa Slovenska je vhodnou príležitosťou pripomenúť si, že zahraničná politika patrí k základným atribútom suverenity štátu. Práve jej prostredníctvom presadzuje spoločnosť organizovaná v suverénny národný štát svoje záujmy voči medzinárodnému prostrediu, reaguje na zvonku prichádzajúce štruktúrne vplyvy a usiluje sa meniť okolité prostredie.
Najmä zahraničná politika nového štátu je tiež nástrojom na presadzovanie národnej a štátnej identity, zápasom o to, aby medzinárodné spoločenstvo uznalo štát, resp. jeho občanov za to, za čo sa sám považuje, aby došlo k harmonizácii obrazu obyvateľstva, ktoré tvorí štát, o sebe, s tým, ako ho vnímajú iní aktéri, najmä tí, s ktorými sa vzhľadom na historické kontexty, zdieľané hodnoty, spoločné záujmy atď. usiluje o spoluprácu či spojenectvo alebo dokonca integráciu. Rozhodujúcu úlohu má to, ako iné štáty a medzinárodné organizácie vnímajú daný štát na základe jeho vnútornej politiky a konania, vystupovania a imidžu jeho oficiálnych predstaviteľov.
Za 15 rokov došlo k zásadnému posilneniu reálneho mocenského potenciálu SR v dôsledku modernizácie spoločnosti, integrácie štátu do EÚ a NATO a medzinárodnej socializácie politických elít i verejnosti. Slovensko je nielen vďaka členstvu v EÚ a NATO, ale aj ako samostatný aktér medzinárodných vzťahov oveľa silnejší štát než v roku 1993. Vybudovalo si plne konkurencieschopnú diplomaciu, ktorá preukázala svoje vlastenectvo a profesionalitu tak v procesoch medzinárodného etablovania sa SR a jej integrácie, ako aj po roku 2004, o čom svedčí excelentné pôsobenie v BR OSN.
Tento vnútorný potenciál treba neustále kultivovať a posilňovať. Z hľadiska zvyšovania objektívnej váhy v medzinárodných vzťahoch potrebuje Slovensko zásadnú zmenu v politike podpory vedy, výskumu a vzdelávania. Štatistiky o výdavkoch na tieto oblasti, v ktorých je SR na chvoste krajín OECD, sú alarmujúce. Ak sa situácia nebude zásadne riešiť, v strednodobom horizonte sa oslabí aj pozícia SR v medzinárodných vzťahoch. Slovensko by si preto malo vytýčiť za strategický cieľ dostať sa medzi najúspešnejšie krajiny EÚ pri napĺňaní Lisabonskej stratégie. Po zavedení eura by to mala byť nová priorita vlády. Ide však nielen o zväčšovanie ekonomickej a vedecko-technickej sily, ale aj o zefektívňovanie fungovania celého štátu a jeho politického systému vrátane kultivovania vnímania medzinárodného prostredia politickou elitou a verejnosťou, a formulovania nových zahraničnopolitických vízií a skvalitňovania pôsobenia všetkých vnútorných a zahraničných orgánov SR pre medzinárodný styk.
Preto je dobré, že ministerstvo zahraničných vecí intenzívne pripravuje svoju vnútornú reformu a iniciovalo aj širšiu odbornú a politickú diskusiu o tom, ako má náš mladý štát reagovať na nové zahraničnopolitické výzvy v postintegračnom období, ktoré sa vyznačuje rýchlymi zmenami v systéme medzinárodných vzťahov.
Tento signál otvorenosti rezortu diplomacie voči akademickej obci a nezávislým think-thankom je o to dôležitejší, že Slovensko stojí pred potrebou sformovania nového vnútropolitického konsenzu o smerovaní svojej zahraničnej politiky, podobného tomu, ktorý sa stal dôležitým faktorom úspechu integračných úsilí. Pre malý štát je priam životne dôležité cyklicky, v spolupráci s akademickými pracoviskami a MVO vyhodnocovať globálne vývojové trendy v medzinárodných vzťahoch a ich implikácie pre priority zahraničnej politiky. Finančným a organizačným rámcom pre tieto aktivity by mohli byť štátne programy vedeckého výskumu v kombinácii s grantmi ministerstva zahraničia.
A napokon, pre Slovensko je permanentnou potrebou posilňovanie a obnovovanie medzinárodnej prestíže, lebo tá je najefektívnejšie použiteľnou pridanou hodnotou malého štátu pri presadzovaní jeho záujmov. Vysoká prestíž, vybudovaná podľa vzoru napr. škandinávskych štátov na základe dobre pripravených medzinárodných iniciatív, povesti a výkonnosti najvyšších orgánov štátu pre medzinárodné styky, práce diplomacie, správania sa rozhodujúcich politických strán je najlacnejšou cestou k nadobudnutiu reálneho medzinárodnopolitického vplyvu, ktorý prevyšuje exaktne merateľné hodnoty mocenského potenciálu štátu.
Peter Weiss, vysokoškolský pedagóg, bývalý predseda SDĽ