Za šesť mesiacov má byť v Kodani uzavretá nová zmluva o globálnej klíme, takže schôdzka vedúcich predstaviteľov najväčších svetových ekonomík v L´Aquile prišla v kľúčovom momente. Keď sa mnohí z nich stretli v apríli, aby riešili hospodársku krízu, správne sa zaviazali, že urobia "všetko, čo je nevyhnutné".
Existuje na to obrovská vôľa. Nová americká administratíva podporuje rázne kroky svojej krajiny. Čína si kladie ambiciózne ciele pri znižovaní energetickej náročnosti a mohutne investuje do obnoviteľnej energie. Aj India predložila svoj akčný plán. Európa si stanovila za cieľ znížiť do roku 2020 emisie na úroveň o 30 percent nižšiu ako v roku 1990, ak bude uzavretá ambiciózna globálna dohoda. Japonsko zverejnilo vlastné návrhy na výrazné zníženie uhlíkových emisií. Záväzky prichádzajú z celého sveta.
Praktické problémy však pretrvávajú. Požiadavka je, aby sa celosvetové emisie do roku 2050 znížili na menej ako polovicu úrovne z roku 1990, pričom vrchol dosiahnu pred rokom 2020. Aj rozvojové krajiny budú musieť pristúpiť k tomuto úsiliu tým, že v najbližších desaťročiach podstatne spomalia rast emisií a postupne ho celkom zastavia. Pre USA by takéto záväzky znamenali zníženie emisií približne na desatinu dnešného množstva na obyvateľa, kým Čína by musela vytvoriť nový, nízkouhlíkový model hospodárskeho rozvoja. Pre všetky krajiny je to veľká výzva -- revolúcia vyžadujúca si obrovský politický posun.
Dobré na tom je, že pokiaľ sa zameriame na jasné, praktické a splniteľné ciele, možno dosiahnuť výrazné zníženia a súčasne zaistiť, že bez ohľadu na presnú podobu dočasného cieľa zaujme svet v rozumnom časovom horizonte radikálny novátorský prístup. Nová správa projektu Breaking the Climate Deadlock (Únik z klimatickej slepej uličky) ukazuje, že je možné do roku 2020 dosiahnuť výrazné zníženie, ak sa zameriame na určité kľúčové technológie, prijmeme jednoznačne fungujúce politické opatrenia a budeme už dnes investovať do rozvoja tých technológií budúcnosti, ktoré musia istý čas dozrievať.
Možno najzaujímavejším faktom, ktorý vyšiel najavo, je skutočnosť, že celých 70 percent zníženia plánovaného do roku 2020 možno dosiahnuť investíciami do troch oblastí: zvýšenia energetickej účinnosti, obmedzenia odlesňovania a využívania nízkouhlíkových energetických zdrojov vrátane jadrovej a obnoviteľnej energie. Toto zníženie možno dosiahnuť zavedením iba siedmich osvedčených prístupov -- štandardov obnoviteľnej energie (napríklad garantovaných výkupných cien alebo štandardov portfólia obnoviteľných zdrojov), opatrení na zefektívnenie priemyslu, budovanie kódov, štandardov úspornosti vozidiel, štandardov obsahu uhlíka v palivách, štandardov pre spotrebiče a politiky znižovania emisií z vyrubovania a ničenia lesov (REDD).
Všetkých sedem politík už bolo úspešne zavedených v rôznych krajinách po celom svete, ale treba ich rozšíriť. Systémy emisných povoleniek či iné metódy oceňovania uhlíkových emisií síce môžu prinajmenej krátkodobo pomôcť motivovať firmy na investície do nízkouhlíkových riešení, avšak na dosiahnutie vytýčených cieľov treba týchto sedem politických opatrení -- a taktiež priame vládne akcie a investície.
Z dlhodobého hľadiska potrebujeme aj technológie typu CCS (zachytávanie a ukladanie uhlíka), rozšírenie jadrovej energetiky a novej generácie solárnej energetiky spolu s rozvojom technológií, o ktorých potenciáli, či dokonca existencii sa doteraz nevie. Z hľadiska kodanskej konferencie je dôležité, aby už dnes boli prijaté rozhodnutia o investíciách, ktoré neskôr prinesú úžitok.
Drvivá väčšina nových elektrární v Číne a Indii -- dôležitých ťahúňov industrializácie, ktorá pozdvihne stovky miliónov ľudí z chudoby --, bude napríklad uhoľných. To je jednoducho fakt. Rozvoj CCS alebo jej alternatívy, ktoré umožnia, aby sa aj uhlie stalo čistým zdrojom energie, je preto nutným predpokladom splnenia cieľa na rok 2050. Investovať však musíme ihneď, seriózne a prostredníctvom globálnej spolupráce, aby sme do roku 2020 boli schopní rozšíriť CCS alebo zaviesť iné alternatívy.
Renesancia jadrovej energetiky si bude vyžadovať veľké rozšírenie počtu kvalifikovaných vedcov a technikov. Elektromobily si vyžiadajú rozsiahle úpravy infraštruktúry. Systémy malých sietí môžu umožniť veľké úspory emisií, ale potrebujú plán zavedenia do praxe. Tieto opatrenia nejaký čas potrvajú, ale investície si vyžadujú ihneď. Z krátkodobého hľadiska sa ako samozrejmé opatrenia môžu zdať nízko energetické osvetlenia a úsporné priemyselné motory, avšak ani tie vôbec nevyužívame v takej miere, v akej by sme mohli.
Vieme teda, čo treba urobiť, a máme nástroje na to, aby sme dosiahli svoje ciele. Vedúci predstavitelia MEF preto môžu sebavedome prijať dočasné aj dlhodobé ciele odporučené vedeckou komunitou: udržať otepľovanie pod úrovňou dvoch stupňov Celzia, v priebehu nasledujúcich desať rokov zastaviť rast objemu emisií a do roku 2050 znížiť najmenej na polovicu globálne emisie v porovnaní s rokom 1990.
Rozvinuté krajiny sa budú môcť do polovice storočia zaviazať na zníženie emisií o 80 % oproti úrovni z roku 1990, ako už mnohé z nich urobili, a poskytnúť rozvojovým krajinám dôležitú finančnú a technologickú podporu pri snahe o adaptáciu a zmiernenie dosahov. Rozvojové krajiny tešiace sa tejto podpore potom budú musieť vytvoriť a zaviesť "plány nízkouhlíkového rastu", ktoré podstatne spomalia a nakoniec zastavia rast ich emisií. Týmito záväzkami položia pevné základy pre úspech v Kodani vedúci predstavitelia MEF, ktorých krajiny produkujú viac než tri štvrtiny svetových emisií.
Medzi L´Aquilou a Kodaňou sa bezpochyby povedú zložité diskusie o doterajších cieľoch pre rozvinuté krajiny. Tieto ciele sú dôležité, avšak najväčší význam má dohoda o opatreniach, ktoré v konečnom dôsledku nasmerujú svet na novú cestu k nízkouhlíkovej budúcnosti. Po celé roky sa právom kládol dôraz na presvedčenie ľudí, že musí existovať dostatočná "vôľa" riešiť otázku klimatických zmien. Vedúci predstavitelia, ktorých tento problém trápi i uprostred hospodárskej krízy, však potrebujú vedieť, že okrem vôle existuje taktiež "cesta". K úspechu je potrebná kombinácia obidvoch. Našťastie táto cesta -- nesmierne tŕnistá, ale predsa možná -- existuje.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
www.project-syndicate.org
Tony Blair, bývalý premiér Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska