Aj napriek nedávnemu zhoršeniu koronavírusovej situácie v celej strednej a východnej Európe bude výkon tohto regiónu v roku 2020 a v následnom období zotavenia lepší ako výkon EÚ.
Najdôležitejšou ekonomickou témou strednej a východnej Európy zostáva silné začlenenie sa do európskeho výrobného dodávateľského reťazca (okrem iného najmä automobilového sektora). Výroba ako segment zatiaľ netrpela tak ako služby, čo čiastočne ťahá lepší výkon regiónu v porovnaní s ekonomikami, ako je Španielsko a Taliansko.
Okrem toho je pozitívnym podporným faktorom úzka väzba mnohých ekonomík tohto regiónu na Nemecko (ktoré v rámci Európy tiež dosahuje lepšie výsledky). Najdôležitejším podporným faktorom napriek druhej vlne sú skutočne nečakane dobré výsledky celej CEE v 3. štvrťroku, ktoré naznačujú, že oživenie po druhej vlne bude nemenej pôsobivé.
V roku 2021 sa ekonomikám CEE bude dariť v priemere o 1,5 percenta lepšie ako Únia; pre porovnanie – v roku 2009 boli o 1 percento horšie ako Únia. V tomto výsledku sa čiastočne odrážajú roky vykonávania úspešnej politiky v tomto regióne, napríklad vybudovanie silného domáceho finančného systému s miestnymi a regionálnymi bankami.
Všeobecne je možné konštatovať, že CEE do tejto ekonomickej krízy vstúpila s väčším množstvom fiškálnych a monetárnych nástrojov, ako kedykoľvek mala k dispozícii, a politickí činitelia si zaslúžia pochvalu za svoju rýchlu a rozhodnú reakciu.
Ekonomická prognóza z jesene 2020“ Európskej komisie
Fiškálny stimul Slovenska bol väčší ako 6 percent balíček reakcie na covid, čo hrá veľmi dôležitú úlohu pri stabilizácii ekonomiky. Fiškálny schodok sa vyhupol z 0 percent v minulom roku na približne 9 percent (HDP) v tomto roku, čo ekonomike pomáha vykázať pôsobivé oživenie v 3. štvrťroku – v ekonomickej kríze záleží na všetkých výdavkoch.
Plánované 6 percentné deficity v nadchádzajúcich rokoch viedli k debate týkajúcej sa fiškálnej konsolidácie s cieľom splnenia pravidiel zákonnej brzdy. Avšak postavenie Slovenska ako jednej z mála krajín v regióne CEE, ktorá používa euro, má ďalšiu poistku vo forme ECB (ktorá v súčasnosti vlastní 33 percent slovenských štátnych dlhopisov).
Najnovší vývoj na dlhopisových trhoch, pokiaľ ide o krivku slovenských vládnych dlhopisov (ktorá vykazuje rekordné záporné výnosy), vysiela veľmi jasný signál – Slovensko má dostatok priestoru na financovanie svojej dlhovej záťaže (ktorá je ostatne jednou z najnižších v eurozóne).
Vláda má najmä skvelú príležitosť zvýšiť verejné investície (tie majú hodnotu 3,9 percent HDP, teda menej ako v prípade Českej republiky (4,8 percent) a Maďarska (6,3 percent), a podporiť tak dlhodobý hospodársky rast. Preto by sa Slovensko malo snažiť aplikovať nový súbor fiškálnych pravidiel (zameraných na zvýšenie investícií), aby sa zohľadnila nová ekonomická realita a predišlo sa tak ekonomicky bolestivej (a sebazničujúcej) fiškálnej konsolidácii.
Vlády strednej a východnej Európy majú aj naďalej jedny z celosvetovo najlepších súvah, čo v spojení s ich schopnosťou čerpať prostriedky EÚ znamená, že fiškálna podpora predstavuje, a aj naďalej bude predstavovať, veľmi silný podporný faktor rastovej dynamiky.
Bez nových investícií do oblastí špičkových technológií bude mať región ťažkosti s ďalším odstraňovaním mzdových rozdielov a dosiahnutím západoeurópskej mzdovej úrovne.
Na to sa tiež Medzinárodná investičná banka od svojho presídlenia do CEE zameriava; banka financovala nadnárodné spoločnosti z Nemecka, Španielska, Francúzska a Švédska s konkrétnym cieľom zvýšiť priame zahraničné investície do regiónu.
Príkladom je partnerstvo so spoločnosťou Schaeffler, ktorá je lídrom v oblasti inovačných technológií týkajúcich sa uhlíkovo účinných pohonov, elektromobility, Priemyslu 4.0 a digitalizácie, keď financovali jej expandovanie do Českej republiky, Slovenska, Rumunska a Maďarska.
Autor je hlavný ekonóm Medzinárodnej investičnej banky.