Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
27.05.2004, 00:00

Benchmarking vyjadriť priamo v zákone

Tranzit plynu cez územie Slovenska je hlavným predmetom činnosti a objektom záujmu Slovenského plynárenského priemyslu.

Tranzit plynu cez územie Slovenska je hlavným predmetom činnosti a objektom záujmu Slovenského plynárenského priemyslu. Domnievam sa, že by mal byť aj kľúčovou otázkou pre SR, ktorá práve finišuje s prípravou novej štátnej legislatívy pre energetiku a reguláciu sieťových odvetví. Tranzit ruského plynu realizuje SPP na základe dlhodobých kontraktov. Pre zahraničných zákazníkov sa takto cez tranzitnú sieť SPP prepraví celá jedna šestina všetkých dodávok plynu do západnej Európy. Už dnes však existujú alternatívne plynovody a projekty trás na prepravu ruského plynu do Európskej únie, napríklad plynovod JAMAL cez Poľsko, baltská trasa cez Baltské more či projekt Nabucco cez Rumunsko. Okrem toho súťažia na európskom trhu medzi sebou rôzni dodávatelia plynu, čím vzniká konkurencia plynu s plynom. Preto spolu s vysokou kvalitou tranzitných služieb bude dôležitá aj schopnosť tranzitného systému SPP konkurovať v cenách za prepravu. Naším úsilím je, aby si Slovensko zachovalo pozíciu "energetického mosta" medzi bohatými zdrojmi plynu vo východnej Európe a trhmi Európskej únie. Tranzit je konkurencieschopná činnosť, ktorá podstatnou mierou prispieva k bohatstvu Slovenska.
Popri tomto záujme vzniká požiadavka regulácie medzinárodnej prepravy plynu (tranzitu), vyplývajúca zo vstupu SR do Európskej únie. Je zakotvená v aktuálnej európskej plynárenskej smernici č. 55/2003, ktorá upravuje spoločné pravidlá pre trh s plynom v rámci únie. Smernica dopodrobna nešpecifikuje presné podmienky a postupy regulácie medzinárodnej prepravy, poskytuje však dostatočne široký priestor na jej implementáciu do národnej legislatívy. Finálna forma regulácie tranzitu plynu bude mať pritom podstatný dosah nielen na ekonomické výsledky SPP ako takého, ale aj na štátny rozpočet; príjmy z tranzitu tvoria totiž podstatnú časť hodnoty SPP, ako aj jeho predaja a ziskov. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je hlavným akcionárom spoločnosti, slovenský štátny rozpočet má zo ziskov SPP nemalý príjem. Za posledný rok získal štát vo forme dividend a dane z príjmov od SPP 15 miliárd korún.
Preto je namieste otázka -- ako bude regulovaná medzinárodná preprava zemného plynu? Vzhľadom na existujúcu konkurenciu medzi možnými prepravnými trasami si SPP myslí, že tranzit by sa mal regulovať na princípe medzinárodného benchmarkingu (porovnania), aby bolo možné zohľadniť podmienky na trhu a konkurenčné prostredie na európskom plynárenskom trhu. Avšak takáto metodika cenovej regulácie by nemala byť sformulovaná v podobe ustanovení sekundárnej legislatívy, ale mala by byť priamo súčasťou novopripravovaných zákonov (zákona o energetike a zákona o regulácii). Tak sa poskytne aj dlhodobejšia perspektíva spoločnosti, čo bude vzhľadom na nižšie riziká pri očakávaných ziskoch stimulom pre nové investície.
Prirodzene, u niekoho by toto mohlo vyvolávať obavy, či takýto prístup nebude viesť k zvyšovaniu cien pre koncových užívateľov plynu na Slovensku. Treba tu zdôrazniť, že regulácia podmienok v tranzite nebude mať významnejší efekt na domáce ceny plynu: náklady na medzinárodný tranzit vplývajú na ceny zemného plynu pre slovenských zákazníkov iba jedným percentom. Ak by však európska plynárenská smernica nebola správne premietnutá do slovenskej legislatívy a ak by tranzit plynu nemal byť regulovaný podľa adekvátnej metodiky, teda na základe benchmarkingu, hodnota SPP ako spoločnosti by výrazne klesla. A to by viedlo k citeľnému poklesu príjmov do štátneho rozpočtu, bez akejkoľvek výhody pre konečných slovenských spotrebiteľov.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.