Slovenské samosprávy už dospeli. Vekom určite. Od ich znovuobnovenia ubehlo osemnásť rokov. Čas, skúsenosti, občasné chyby, ale najmä bezprostrednosť verejných rozhodnutí neustále zvyšujú váhu a zhodnocujú ich poslanie. Piate volebné obdobie komunálnych politikov je poznačené tým, čo je príznačné pre každé demokratické voľby. Sú šancou na zmenu aj na kontinuitu. Komunálni politici môžu vo svojom "teritóriu" realizovať vlastnú víziu fungovania a rozvoja dediny i mesta.
Po posledných významných zmenách v presune rozhodovacích právomocí a finančnej reforme je len na nich, akú podobu dajú svojej miestnej hospodárskej politike. Teda procesom v jednotlivých oblastiach ekonomického života. Od ich rozhodnutí závisí spôsob, akým dokážu kopírovať celonárodné témy. A aplikovať ich "u seba". Otázka sociálneho štátu, agenda efektívnej správy. Ale aj napríklad vzťah k štátnym monopolom či riadené zásahy a regulácia trhu. Toto nie sú témy, ktoré by boli vlastné len vláde a národnému parlamentu. Najlepšie na to vedia poukázať príklady priamo z terénu. Odkrývajú rovnaké témy a dávajú šancu na podobný, ale aj odlišný prístup.
Tepelné hospodárstvo, prevádzka cintorínov, údržba ciest. Verejné osvetlenie či správa nehnuteľností. Daňovníkov nestoja malé peniaze. Niekto ich platí a niekto zabezpečuje. Samospráva rozhoduje o tom, ako a v akej výške ich budeme hradiť, a tiež kto ich nám, za koľko a ako kvalitne bude poskytovať. V filozoficko-pragmatickej rovine sa vynárajú otázky zhodnocovania a zveľaďovania mestského majetku. V trhovej ekonomike dominuje konkurencia. Preto by sa samosprávy logicky mali uberať aj cestou outsorcingu svojich činností. V tejto súvislosti často počuť názor o tom, aby ich robili tí, ktorí to dokážu lacno a kvalitne.
Čo však za predpokladu, ak ich zabezpečuje "obecný podnik"? Mesto v ňom má svoje podiely, ale na trhu je presne taký hráč ako iné firmy s rýdzo súkromným kapitálom. Filozof Karl Raymund Popper takéto mestské firmy nazval súkromne prevádzkovanými verejnými podnikmi. Na prvý pohľad môžu pôsobiť ako mačkopes. Môžu vznikať, aby neprodukovali zisk, ale poskytovali služby. Prípadne sú zakladané s opačným cieľom - v čo najväčšej miere prispievať do obecnej kasy. Samosprávy ich zriadením nepochybne zasahujú do života "miestneho" trhu. Vstupujú doň so svojim aktérom. Keďže ten nemusí byť prioritne zameraný na finančný zisk, nemusí byť ani dostatočne konkurencieschopný. Na druhej strane, čo je lepšou vizitkou úspešných komunálnych politikov, ako konkurencieschopné mestské firmy? Dva pohľady, dva názory.
Komunálna politika dáva stále väčšiu šancu miestnym politikom profilovať sa nielen ako manažérom, ale aj ako pravičiarom či ľavičiarom. Na konkrétnych príkladoch môžu dokázať, či služby a činnosti, ktoré ľudia považujú za samozrejmosť, majú pochádzať z vlastnej réžie, alebo z verejných súťaží. Môžu hľadať kompromis medzi ekonomickými možnosťami a občianskou spokojnosťou. Medzi tým, čo prichádza do rozpočtu a čo z neho odchádza. V každom prípade v samospráve by stále malo platiť, že služby sa ziskom nemerajú.
Michal Kaliňák, politológ
StoryEditor