Rozpočet na budúci rok by sa mal skončiť s deficitom 2,3 percenta HDP, ale po odrátaní nákladov na dôchodkovú reformu je deficit len 0,9 percenta HDP. To nie je zlé, ani málo odvážne - uvážte, čistý deficit v rokoch 2005 - 2006 presiahol dve percentá. Isteže, pomáha nám vysoký hospodársky rast, veď kým vo volebnom roku 2006 sa čisté výdavky reálne zvýšili len o 3,4 percenta, v tomto roku sme si dovolili 5,2-percentný nárast a budúci plánujeme 4,3-percentný nárast. Vláda teda, chvalabohu, peniaze má, môže znižovať deficit, a nič nenasvedčuje tomu, že situácia by sa mala v najbližších rokoch zmeniť. Žiadne veľké prejedanie peňazí nepotrebujeme - dvanásťpercentná miera chudoby je u nás nižšia ako šestnásťpercentný priemer eurozóny, a rovnostárskejším členom eurozóny je len Slovinsko.
Inflácia bude čoskoro v norme; možno o mesiac, možno o dva. Áno, monopolom bolo treba pripomenúť, že ceny nemožno zvyšovať podľa ľubovôle. Aj nezávislému úradu, ktorý ich stráži, bolo treba hocičo povysvetľovať. Ale ten úrad je mladý a vyvíja sa; kto môže tvrdiť, že jeho pôvodné odhady cien boli tie správne? Keď benzín dražie vo svete, dražie aj u nás - nijako sa v boji proti monopolom nelíšime od zvyšného sveta.
Kurz koruny sa posilňoval - v druhom polroku 2006 stálo euro v priemere 36,92, v prvom polroku 2007 len 34,06 koruny. Čo iné však možno čakať od kurzu pri takomto vysokom raste HDP a nízkej inflácii? Podľa Medzinárodného menového fondu naša konkurencieschopnosť nie je ohrozená, a vyrátať rovnovážny kurz v tranzitívnej ekonomike je aj tak ťažké.
Žiaľ, ani domáci analytici v INEKU euru neveria - bolo to slávy, že dôvera rastie, a to narástla ledva na 78 percent, dobrých pätnásť bodov pod potrebnú hranicu.
MMF tvrdí, že potrebujeme fiškálnu obozretnosť, flexibilné trhy práce a ďalšie štrukturálne reformy, aby sme boli za vodou. Ja si myslím, že základná poučka na ceste k euru znie - mlčať je zlato!
Autor je ekonómom Svetovej banky pre Slovensko. Článok vyjadruje jeho osobný názor.
ĎALŠÍ STĹPČEK O DVA TÝŽDNE