Hlavnou aktuálnou otázkou na finančných trhoch je, či je inflačná cunami trvalou alebo len dočasnou. Ide len o bázický efekt koronašoku súvisiaci s nečakane robustným oživením ekonomiky a s odloženým dopytom pri narušených dodávateľsko-odberateľských reťazcov a nedostatku niektorých výrobných komponentov a surovín? Alebo môžu za prudší rast cien bezbrehé monetárne a fiškálne stimuly? Dozvieme sa tak až o niekoľko mesiacov.
Nech bude odpoveď akákoľvek, firemný sektor stojí pred problémom. Výrobné ceny po celom svete rastú mimoriadne vysokým tempom, ešte rýchlejším ako spotrebiteľské. Firmy budú musieť reagovať buď znížením svojich ziskových marží, alebo presunú zvýšené vstupné náklady na spotrebiteľov, čo znamená inflačný problém, na ktorý budú musieť centrálne banky skôr či neskôr reagovať. Minimálne redukciou kvantitatívneho uvoľňovania, a teda znížením prítoku likvidity na trhy pri raste úrokových sadzieb ako dôležitého diskontného faktora. Obe možnosti budú tlačiť ocenenie akciových trhov nadol.
Protivetry pre rast akcií pribúdajú a pomer očakávaného výnosu k podstupovanému riziku sa zhoršuje, najmä keď zoberieme nadpriemerné valuácie. Preto vidíme v najbližšom čase len limitovaný priestor pre rely. Nalievanie ton likvidity centrálnymi bankami zvyšuje ceny finančných aktív, no zároveň zvyšuje aj ceny reálnych aktív na čele s komoditami, čo negatívne tlačí na ziskové marže a/alebo pozitívne na spotrebiteľské ceny, kým sa nespomalí.
Zostáva vám 85% na dočítanie.