Le Figaro
Hoci sa vojna v Iraku ešte neskončila, boj o jeho budúce usporiadanie sa už začal. Nevôľu vzbudzuje už samotné slovo "obnova". O rekonštrukcii sa ťažko hovorí, keď práve niečo ničíme. Američania očividne chcú sami priamo riadiť Irak minimálne zopár mesiacov, s pomocou irackých politikov, o ktorých nevieme, kde sa vzali. USA svojim spojencom prisúdia v teréne úlohy, ako sa im zachce. A to v duchu princípu, že v Iraku nasadzovali životy. Akoby chcel Washington uzákoniť nový koncept: právo krvi. Keď bude potvrdený, nebude ťažké si myslieť, že preventívna vojna sa skončila ako vojna koloniálna. Je logické, že USA budú mať centrálnu úlohu pri rekonštrukcii Iraku. Nemôžu mať však na to exkluzívne privilégium.
(Bitka o potom, Editorial, 7. 4.)
Právo
Americký útok na Irak viedol k odporu v Nemecku, kde majú USA ako pozostatok okupácie Nemecka po druhej svetovej vojne veľké vojenské základne. Ihneď sa objavili správy, že USA uvažujú o premiestnení týchto základní do východnej Európy. USA chcú potrestať nemeckú politiku nesúhlasu s útokom na Irak a svoje základne chcú premiestniť do krajín, ktoré podľa názoru USA budú viac trpieť americkú politiku, hoci by sa dostala do rozporu s medzinárodným právom. Treba rátať s tým, že každá krajina, kde budú základne umiestnené, sa dostane pod silný americký tlak, aby nebránila ich užívaniu a dala vlastné štátne územie k dispozícii pre akúkoľvek budúcu vojnu s možnosťou svojho zatiahnutia do vojny.
(Nie americkým základniam, Zdeněk Koudelka, 7. 4.)
The Economist
Prvé dva týždne vojny ukázali, že veľa irackých vojakov je ochotných bojovať za Saddáma Husajna. Odporcovia vojny sa dožadujú jej odôvodnenia. Veď mnohí Iračania sa postavili za svojho diktátora, aby bojovali proti zahraničným votrelcom, namiesto toho, aby vítali "oslobodenie". Nie je vylúčené, že iracký režim sa zrúti zvnútra, ale žiadny zodpovedný vojenský plánovač si nemôže dovoliť počítať s tým, že sa nepriateľ vzdá bez boja.
(Pred bránami Bagdadu, Editorial, 7. 4.)
StoryEditor