Vlani bol novelizovaný živnostenský zákon -- cieľom bolo zlacniť a zjednodušiť podnikanie na Slovensku. Jedným z prostriedkov, ktorým chceli uvedenú métu zákonodarcovia dosiahnuť, je zmena spôsobu vydávania živnostenských listov. Pred nadobudnutím platnosti tejto novely bolo potrebné všetky voľné živnosti, bez ohľadu na ich počet, uviesť na jednom živnostenskom liste za jednotnú sadzbu 1 000 Sk. Od januára 2008 sa jednotlivé živnosti uvádzajú na samostatných listoch, po 100 Sk za každú jednu živnosť. Ak má teda podnikateľ záujem o 11 živností, tak nezaplatí tisíc korún ako kedysi, ale 1100 Sk. Slovensko tak prešlo na spôsob vydávania živnostenských listov, ktorý funguje napríklad v Českej republike.
Chápem, že niekto by mohol oponovať -- predsa ak niekto chce podnikať, vie presne definovať svoj predmet podnikania. To je skutočne pravda, lenže existuje verejný zoznam voľných živností, aby si občan presne mohol určiť znenie živností, je webovej stránke ministerstva vnútra. Už z názvu tohto dokumentu: "Zoznam odporúčaných označení voľných živností a ich bližšie vymedzenie" vyplýva, že ide o odporúčací a nie záväzný zoznam.
Znenie jednotlivých predmetov činností teda stále podnikateľ musí konzultovať s úradníkom na príslušnom živnostenskom úrade. Existuje však reálne riziko, že to, čo povie jeden úradník, nemusí schváliť druhý úradník, resp., to čo platilo v pondelok, nemusí platiť v utorok.
Môže si podnikateľ definovať vlastnú živnosť, tak ako to platí v Česku? Nie. Pri definovaní predmetu činnosti je nevyhnutné postupovať tak, aby znenie činnosti korešpondovalo so "zoznamom" na Živnostenskom úrade. Šikovnému človeku pracujúceho s internetom napadne pozrieť si zoznam živností, podobne podnikajúceho kolegu či nebodaj konkurenta na dostupnom živnostenskom alebo obchodnom registri. Opíše si teda znenie jeho živnosti a s úsmevom ide na úrad. Keďže neexistuje záväzný zoznam živností, môže sa stať, že si živnosti opísal z iného miestne príslušného živnostenského úradu, pričom ten "jeho" úrad tú či onú živnosť píše inak.
Nemenej dôležité je tiež poznamenať, že od októbra 2007 sa spolu s účinnosťou poslednej novely živnostenského zákona kompletne zmenilo pomenovanie a vymedzenie takmer všetkých voľných živností. Takže na "kopírovanie" názvov živností môžete zabudnúť, s najväčšou pravdepodobnosťou sa daná živnosť už označuje inak.
Ide skutočne o zlacnenie celého procesu? Nie. Prečo? Najčastejšou formou podnikania na Slovensku je podnikanie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným či inou formou obchodnej spoločnosti. Čitateľ istotne vie, prečo. K založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným je potrebné vybaviť si už spomínané živnostenské listy. Ich dve overené kópie je potrebné dať k návrhu na zápis spoločnosti do Obchodného registra SR. Jedna kópia sa pripája k návrhu, druhá automaticky do Zbierky listín. Predtým, než spomínaná novela nadobudla platnosť, mal podnikateľ jeden živnostenský list so zoznamom napríklad desať živností za jeden tisíc korún, z ktorého dvakrát obojstranná overená kópia stoji 167 korún. Teraz zaplatí za ten istý prípad rovnaký poplatok na Živnostenskom úrade. Nepomerne viac si musí pripraviť k notárovi na overovanie predmetnej dokumentácie. Ako už bolo povedané, potrebuje dvakrát overenú kópiu každého živnostenského listu, t. j., v našom príklade 20 kópií 10 obojstranných živnostenských listov, spolu teda 40 strán po 47,50 Sk. Finálna suma je teda 1 900 korún. Je namieste zamyslieť sa, či uvedenou novelou išlo o zjednodušenie a zlacnenie celého procesu, alebo iba o veľmi dobre prezentovanú kampaň na získanie ďalších priamych či nepriamych prostriedkov do štátneho rozpočtu.
Na záver jedna dôležitá poznámka. Zamyslel sa niekto pri príprave uvedeného zákona nad tým, koľko stojí štát, a teda aj naše peňaženky jeden papier s hologramom, na ktorom je vydávaný živnostenský list? Samotný papier so štátnym znakom stojí približne 5 korún a nalepovacia známka 3 koruny. A teda platí znova, že namiesto 8 Sk za živnostenský list s desiatimi živnosťami, stojí štát ten istý prípad po novele 80 korún. Úsmevné na celej novele je aj to, že ako Slovensko prešlo na "český model", Česko po dlhom čase mení spôsob vydávania živnostenských listov na predošlý "slovenský model".
Lucia Krechňáková, podnikateľka