Politická dohoda o dodávkach ruského plynu Ukrajine a jeho tranzite do Európy medzi Vladimirom Putinom a Júliou Tymošenkovou dostala (konečne!) aj konkrétnu zmluvnú podobu. Putin ihneď dal záväzný pokyn Gazpromu, aby začal pumpovať plyn smerom na západ. Koniec dobrý, všetko dobré? Sotva, v tamojších zemepisných dĺžkach a šírkach to až tak neplatí. Tymošenková z tejto plynovej vojny vyšla ako mierny víťaz a doma si zásadne vylepšila rating. Ale Ukrajina ako krajina utrpela vážne fiasko. Putin prehral drobnú bitku, ale si zachoval tvár. Zatiaľ, kým si EÚ nenájde iného dodávateľa plynu, tak má Kremeľ v rukách lepšie karty, aj keď si Rusko vážne poškodilo svoju povesť. Ale geopolitická pozícia Ruska na tieto škrabance rýchlo zapôsobí ako čajovníkový olej na rany. Vyzerá to na desaťročné plynové prímerie, ale neučičíkajme sa, Európska únia ako kompaktný celok musí ihneď nasadiť krátkodobé i dlhodobé diverzifikačné protichmaty. Na individuálne akcie a "bratské" výnimky niet priestoru a ani peňazí.
Ukrajinský prezident Viktor Juščenko utrpel diplomatický debakel a vo vnútroštátnom boxerskom súboji s Tymošenkovou ho znova odpočítavajú. Tymošenková (s výdatnou strategickou pomocou Putina) ho dostala do pozície štatistu. Pomarančová princezná teraz uzavrie pragmatickú "zmluvno-opozičnú" dohodu s prekremeľsky modrým Janukovyčom: v roku 2010 budem ja prezidentka a ty premiér, alebo naopak. Smutný osud "rytiera europeizácie" Ukrajiny, ale za to si Juščenko môže iba sám. Diskvalifikoval sa aj tým, že euroatlantické ambície a strategické odpútavanie sa od Ruska používal ako inštrument, NATO a EÚ boli pre neho drúkom moci a nie žezlom systémových zmien.
Tymošenkovej sa podarilo eliminovať aj prostredníka v obchode s Gazpromom, firmu z podsvetia biznisu - RoskUkrEnergo. Mnohí príživníci prídu o nadštandardné príjmy z provízií, uvidíme, či to nerozpúta prestrelky (v pravom slova zmysle) v tamojšej politickej a ekonomickej sivej zóne. Nezabúdajme, odhady hovoria, že tu išlo o stámilióny dolárov čiernych peňazí ročne.
Tymošenková zabodovala aj v tom, že uhrala slušnú cenu plynu, ktorá nezruinuje Ukrajinu, uhrala aj zvýšenie poplatkov za transport - svetová ceny plynu, svetová ceny za tranzit. Mali by sme jej, aj keď ešte so skrehnutými rukami, zatlieskať. Jej úspech ale smrdí zákulisným komplotom, tajnými politickými dodatkami k zmluve medzi ňou a Putinom. Jej zvláštnemu víťazstvu tlieskať nemôžeme aj preto, lebo nám v tom bráni vedomie, že svoje víťazstvo ukula na kovadline, ktorou boli všetci tí, ktorí sú životne závislí od dovozu ruského plynu cez Ukrajinu. Sumár z plynovej krízy: ukrajinský pomaranč nám teda nielen zhorkol ale prokremeľsky pragmaticky zmodrie.
Peter Turčík