Každý vzdelávací systém, podobne ako hospodársky či sociálny, by mal mať čo najpresnejšiu, najvalidnejšiu spätnú väzbu o tom, ako systém funguje. Má to v prvom rade zmysel pre zlepšenie vlastného systému.
Maturita plní niekoľko funkcií - z hľadiska osobnosti maturanta je to funkcia potvrdenia úspešnosti, úrovne jeho vzdelania, je to aj formálny skok do dospelosti, je to skúška dospelosti. Rozličné kultúry mali rozličné spôsoby, rituály prechodu od detstva do dospelosti. U nás je to maturita, i keď jej dopad na osobnosť, aj v prípade dobrých či horších výsledkov, nie je dosť podrobne preskúmaný z hľadiska budúcnosti a kvality života.
Maturita v školskom, spoločenskom systéme má v prvom rade funkciu spätnej správy pre školy, ako dopadli ich žiaci. Ale z hľadiska školstva ako sociálneho systému azda najdôležitejšou funkciou maturít je čo najplatnejšie zistenie výsledkov vzdelávania žiakov na danej škole v porovnaní s ostatnými. Maturita, podobne ako iné skúšky, ktoré sa zavádzajú do školských systémov (PISA, PIRLS, Monitoring a iné), mali by ukázať čo najvalidnejšie výsledky, ako sa umiestňuje daná škola v porovnaní s podobnými školami, napr. čo do sociálnej skladby žiakov.
Maturita je skúškou, ktorá sa porovnáva s výkonovými štandardmi ostatných škôl, ako aj s predpísanými obsahovými a výkonovými štandardmi. Z toho sa dá odvodiť, že základnou funkciou a zmyslom maturít je analýza výsledkov škôl, žiakov a na základe analýzy, rozboru, spätnej väzby, navrhnutie zlepšenia výchovno-vzdelávacích výsledkov !
Vytvorí to konkurenčné prostredie, výsledky sa stanú stimulom pre zlepšenie práce v škole. Pomôcť tomu môžu aj medzinárodné merania, ale tiež napr. nezávislé audity škôl, ktoré sa u nás nestali ešte bežnou praxou. Výsledky je potrebné zverejňovať, aby aj rodič, aj vysoká škola, aj zamestnávatelia poznali, kde je a kde nie je kvalita. To je podstatný a základný zmysel maturít z pohľadu školského systému, ale aj z pohľadu politických rozhodnutí.
Až ďalšou funkciou maturít je to, že výsledky poskytujú určitú informáciu pre vysoké školy, alebo pre zamestnancov, či daného absolventa - maturanta prijať alebo neprijať na vysokú školu alebo do zamestnania. Čím je nižšia dôveryhodnosť maturitných výsledkov, tým je nižšia váha maturity v rozhodovaní, či žiaka prijať na vysokú školu, alebo nie.
Zastávam názor, že maturita by mala mať vysokú váhu pri prijímaní žiakov na vysoké školy, ale nemala by byť jediným kritériom. Nielen preto, že vysoké školy sú nezávislé inštitúcie, ale aj preto, aby sa zvažovali aj iné dôležité okolnosti pri prijímaní žiakov na vysoké školy, napr. ich motivácia, záujem, skúsenosti, čo nie celkom dobre odrážajú "známky", školský prospech.
Dá sa predpokladať, že čím vyššia bude dôvera vysokých škôl a zamestnancov vo výsledky maturantov, tým bude pripisovaná vyššia závažnosť maturitnej skúške. Nebolo by správne to predpisovať zákonom. I keď na druhej strane pre mnohé vysoké školy je pohodlné spoliehať sa len na prospech zo strednej školy vyjadrený maturitným vysvedčením.
Otázka teda stojí aj tak, ako zvýšiť platnosť a význam maturitných skúšok, ako zvýšiť ich dôveryhodnosť, a najmä ako je možné na základe prospechu na maturite predpovedať úspešnosť štúdia na vysokých školách, v povolaní a v živote. Výskumy z minulých rokov ukazujú, že prospech na maturite nie veľmi vysoko koreluje s prospechom na vysokých školách, a ani nie s uplatnením absolventov škôl v praxi. Ako príklad uvediem konkrétnu skúsenosť, keď sme sa žiačky opýtali na prijímacích pohovoroch, ktorý je najvyšší vrch na Slovensku, odpovedala, že Ďumbier, pritom mala jednotku z geografie na maturitnom vysvedčení.
Keď to zhrniem, tak prvou funkciou je poznanie, do akej miery daná škola vzdelala svojich žiakov.
Na druhom mieste by som zdôraznil spätnú väzbu pre žiakov a rodičov. Na treťom mieste funkciou maturity je výber žiakov na vysokých školách a do povolaní na základe výsledkov v maturitnej skúške. Túto filozofiu meraní školských výsledkov aj na konci materskej školy, prvého stupňa základnej školy, druhého stupňa základnej školy, na výstupe zo stredných aj vysokých škôl, ba aj u dospelých, presadzuje nielen pedagogická veda (cez príslušné výbory EÚ), ale vyžaduje si to najmä
prax permanentného zlepšovania školského systému.
Miron Zelina, poradca ministra školstva SR
| Michal Pokorný, Žilinská univerzita |
| Pomohli by celoštátne rebríčky maturantov Vzhľadom na to, že maturita obsahuje viacero zložiek a ešte aj niekoľko úrovní, je porovnávanie výsledkov a úrovne stredoškolského štúdia pomerne komplikované a málo prehľadné. Už samotné posúdenie rozdielu výsledkov medzi rôznymi úrovňami maturity predstavuje namáhavé porovnávanie dvoch, nie celkom konzistentných škál. Výhodnejšia by bola možnosť vytvoriť jednotný rebríček všetkých maturantov. Celý článok >> |
| Romana Kanovská, štátny pedagogický ústav: |
| Prijímačky sú už nadbytočné Zásadné zmeny, ktoré priniesla nová maturita, boli predovšetkým tieto: zavedenie externej časti maturitnej skúšky, zmena triednej maturitnej komisie na predmetovú a možnosť žiakov vykonať maturitnú skúšku na dvoch úrovniach (základná a vyššia). Celý článok >> |
| Gustáv Šutta, riaditeľ Gymnázia I. Horvátha v Bratislave |
| Ústne maturity sa musia zmeniť Maturitná skúška sa dnes skladá z externej a internej časti. Externá časť je z materinského jazyka a literatúry, cudzieho jazyka a matematiky. Táto časť má charakter testovania. Väčšinou ide o výber odpovedí z niekoľkých navrhnutých možností. Celý článok >> |
| Maturantka Martina |
| Nebola to formalita Viete, ktoré miesto bude tento rok najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou? Nebude to ani Egypt, ani Grécko, či Chorvátsko. Tento rok bude Slovákmi preplnená Patagónia. Pôjdu tam totiž všetci tohoroční maturanti zisťovať, koľko slabík má názov tejto krajiny. Je to iba jedna z mnohých otázok, ktoré ich trápia v súvislosti s maturitami. Celý článok >> |