To je názov prieskumu, ktorý v spolupráci so Svetovou bankou prednedávnom zverejnila audítorská spoločnosť PriceWaterhouseCoopers (PWC). Prieskum vyhodnocuje tri čiastkové kategórie, a síce celkovú výšku daní, čas potrebný na vyplnenie priznaní a počet platieb ročne.
Slovensko skončilo v tomto porovnaní spolu s Talianskom na nelichotivom 122. mieste, za krajinami, akými sú Albánsko, Burundi a Moldavsko. Argument, že krajiny, ktoré sú vyspelé, nemôžu mať taký jednoduchý daňový systém ako napr. Maldivy, ktoré toto porovnanie vyhrali, neobstojí. Potvrdzujú to krajiny ako Írsko, Hongkong, Singapur a Nový Zéland, ktoré všetky skončili v prvej desiatke.
Hlavný dôvod nášho zlého umiestnenia je zúfalo zlý odvodový systém, čo jasne potvrdzuje napríklad čiastková kategória - celková výška daní (a odvodov). V nej sme skončili na 121. mieste, čo je len o jedno miesto lepšie ako celkový výsledok. Keby sa zohľadňovali len dane z príjmu, skončili by sme na slušnom 29. mieste, a to vrátane trinástich krajín, ktoré priame dane nemajú vôbec a nahrádzajú ich inými daňami. Pri daniach ostatných by sme skončili na 38. mieste. Vzniká otázka, kde by sme asi skončili, keby výška odvodov bola vyhodnotená samostatne. Zo 178 krajín by sme obsadili 170. miesto. Inými slovami, len 7 krajín má vyššie odvodové zaťaženie ako Slovensko.
Toto všetko našu vládu samozrejme trápiť nemusí. V prieskume sa v celkovom hodnotení umiestnila Ukrajina na 177. mieste, Bielorusko na poslednom 178. mieste a Kuba so Severnou Kóreou sa nezúčastnili vôbec.
Richard Sulík, spoluautor daňovej reformy