Ruské noviny "Vrjemja Novostej" uštipačne poznamenali, že šéfka americkej diplomacie Condoleezza Rice a poľský prezident Lech Kaczyňski si po podpise zmluvy o antiraketovej základni určite pripili gruzínskym vínom a vraj Poliaci i Česi (za radar) sa tak môžu tešiť na odvetu - na priškrtené kohútiky s plynom...A vraj to bolo naschvál podpísané v predvečer výročného dňa obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Dobrý postreh.
Len pozabudli dodať, že týždeň po podpísaní rusko-gruzínskeho prímeria zásadný ruský okupačný kontingent na výsostnom území Gruzínska zostáva bez viditeľné pohybu na sever, domov. Od minulého piatku sme teda začali znova odpočítavať jednotku dočasnosti.
V prípade hosťovania sovietskej armády v Československu dočasnosť mala hodnotu presne 22 rokov a desať mesiacov. A od podpísania zmluvy po odchod posledného vojaka (21.6.1991), to trvalo16 mesiacov. Mimochodom, aj vtedy sovietsky vyjednávač Ivan Abojmov pri vyjednávaní podmienok vydieral zastavením dodávok ropy... Uvidíme, na ako dlho nastavili v Kremli chronometer pre Gruzínsko. Ale bude to asi navždy, lebo Južné Osetsko a Abcházko už nikdy neopustí ruská vojenská čižma, opak je len sen. A tak až teraz sa konečne dozvieme, že ruská časová jednotka "dočasnosti" je "jeden furt" - teda navždy.
Aktuálna otázka v súvislosti s rusko-gruzínskym konfliktom by mala znieť: Máme radšej gruzínske víno alebo ruský zemný plyn? To prvé pozná málokto z nás (ale vraj je fantastické), tým druhým väčšina z nás varí, kúri. Čiže odpoveď by teda mala byť jasná. Lenže ja si myslím: nedajme sa donekonečna energeticky vydierať pánmi z Kremľa, začnime demonštratívne kupovať gruzínske víno a prestaňme kupovať ruský plyn. Ten nórsky alebo neruský z Kaspického mora horí rovnako ale podstatné je to, že smrdí oveľa menej, lebo nepáchne ruským vydieraním.
Peter Turčík, komentátor HN