Premiér Robert Fico potrebuje peniaze. Pred voľbami síce dostával upozornenia, že nasľubované hory-doly bude treba aj zaplatiť, a ani modré z neba nebýva zadarmo, teraz však prichádza čas platiť. A tak premiér útočí na druhý pilier a na peniaze v ňom ako na spásonosnú pokladničku, ktorá mu na tri roky zabezpečí, že reči o tom, že vie hlavne rozhadzovať, neboli iba planým ohováraním.
Zníženie príspevkov do druhého piliera by mu podľa odhadu prinieslo zhruba 30 miliárd korún, čo je na tri roky slušná suma, ktorú bude môcť utratiť inde.
Vyhováranie sa na prijatie eura totiž vyzerá pri pohľade na čísla ako odôvodnenie typu "beriem si dnes dáždnik, lebo v Londýne opäť prší". Premiérove vyjadrenia "dnes stojíme pred témou, ako ešte zachrániť euro a ako reagovať na tento obrovský deficit, ktorý vytvorila predchádzajúca Dzurindova vláda", sú tak buď neznalosťou čísel, alebo zavádzaním.
Premiér sa stavia do pozície, akoby plán prijatia eura bol už na okraji zrútenia a on, v snahe ho zachrániť, obetuje aj to, čo voliči vnímajú veľmi háklivo: peniaze na dôchodkových účtoch.
A to ešte nedávno bojoval proti druhému pilieru strašením, že dôchodkové firmy nebudú mať peniaze na dôchodky, čo dementovala okrem iných aj Národná banka Slovenska.
Tentoraz je proti aj návrh štátneho rozpočtu. V ňom sa píše, že "rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 je zostavený tak, aby schodok rozpočtu verejnej správy, vyjadrený v metodike ESA 95, bol vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia v roku 2008 na úrovni 2,3 % HDP, v roku 2009 na úrovni 1,8 % HDP a v roku 2010 na úrovni 0,8 % HDP". To sú všetko čísla, ktoré zavedenie eura umožňujú. Euru veria aj analytici, ktorí v pravidelnom prieskume inštitútu Ineko vidia pravdepodobnosť jeho prijatia na úrovni 76 percent. Tragédiu, ktorá sa dá odvrátiť iba skresaním druhého piliera, tu teda vidí hlavne Robert Fico.
Navyše od Dzurindovej vlády nedostal žiadnu neočakávanú časovú bombu. V roku 2004 na ministerstve financií vypočítali, že náklady na zavedenie piliera dosiahnu 94 percent HDP v cenách roku 2004. To je účet za reformu do roku 2054, v prepočte vyše 1,2 bilióna korún. To je suma, o ktorej vedeli všetci, ktorí chceli vyhrať voľby a riadiť tento štát. Ak by voľby nevyhral Robert Fico, ale Mikuláš Dzurinda, peniaze by teraz zháňal jeho "dvorný" minister financií Ivan Mikloš.
Lenže voľby vyhral Fico a teraz za to musí platiť. A tak zháňa peniaze, aj keď na prijatie eura ich nepotrebuje. V prípade, že s jeho plánom budú DSS-ky súhlasiť a vymenia klientov za vyššie poplatky a neotvorenie systému, budú tými, ktorí sa pod tento politický kšeft podpíšu. Pod kšeft, z ktorého bude mať každý niečo, len klient nedostane nič.
Lukáš Pardubský, vedúci ekonomického oddelenia