Povedal predseda vlády a ako hneď vysamohodnotil, vždy to tak bolo, len on o tom na rozdiel od svojich predchodcov hovorí otvorene. Čo už -- ani na včerajšej tlačovke nebola objavená Amerika. Nové je, ako otvorene sa k tomu predseda vlády priznáva. Iste, udeliť dotáciu základnej škole, na ktorú chodil predseda vlády ako žiačik, nie je trestným činom, skôr prejavom vďaky či empatie, teda citu v politických kruhoch nie veľmi častých (aj keď, ak ide o pomoc svojim rodným, frekvencia empatických prejavov stúpa priam rádovo).
Že politika je o moci, vedeli aj jeho predchodcovia -- a keďže toto poznanie skoncentrovali aj do každodennej reality, bolo im to vo voľbách (1998, 2006) spočítané. Pretože ak je politika o moci arogantnej, ľudia to pre vyšší záujem (napríklad osamostatnenie či odblokovanie zahraničnej izolácie) vydržia, ale tretiu šancu už nezvyknú dať. Zrejme viac ako na zmene voličom záležalo, aby Dzurinda nebol. Lebo zatiaľ to na zmenu (spôsobov) veľmi nevyzerá.
A tak u tohto premiéra možno za včera oceniť, že vypratal vedenie SPF, zverejnil správu o privatizácii SPP a podporuje zrušenie priestupkovej imunity poslancov, ale už menej, že kontrolu SPF neumožní opozícii a jeho postoj k imunite je vedený viac vypočítavosťou (a očakávanými percentami na úkor koaličných partnerov) ako skutočným záujmom. Tajné hlasovanie by to odhalilo rukolapne.
Ficovou "kauzou SPP" budú eurofondy -- aj preto o nich premiér otvorene nehovorí.
Róbert Kotian, komentátor HN