"Nie sú ľudia," takýmto socialistickým argumentom zdôvodňujú stavbári fakt, že certifikácia budov sa na Slovensku nerozbehla. Pritom príslušná smernica vyšla začiatkom roka 2002, s tým, že od roku 2007 bude v členských krajinách platiť. Z energetického certifikátu sa majitelia či prenajímatelia budov alebo kancelárií dozvedia, koľko budú platiť za teplo..." Z niektorých vyjadrení v článku HN: Domy dostanú energetický "občiansky preukaz" (7. 1. 2008), vzniká dojem, že certifikácia je povinnosť vymyslená v Bruseli pre sťaženie biznisu developerom a realitným maklérom.
Že to nie je tak? Skúste sa teda spýtať v realitnej kancelárii na tepelnú spotrebu bytu, ktorý vám ponúkajú na predaj. Ešte horšie dopadnete, ak ide o prenájom kancelárie. Developeri ponúkajúci nové priestory či byty nevyužívajú informáciu o množstve spotrebovaného tepla za klimaticky priemerný rok. Je mi jasné, že takéto informácie nie sú to isté čo certifikácia budov, ale aj tak záujemcovi o nehnuteľnosť poslúžia pri rozhodovaní.
Najpoužívanejšia jednotka množstva tepla sa stala kilowatthodina. Už aj u nás sa na tieto pôvodne elektrické jednotky meria spotreba aj zemného plynu. Do toho nás "dokopala" EÚ, v ČR sa takto vyjadruje množstvo plynu štyri roky. Takisto kalendárny rok s priemernou zimou v určitej zemepisnej polohe sa dá kvantifikovať -- vyjadruje sa v dennostupňoch. O ohodnotení posledného či najchladnejšieho roka v danej lokalite nás dokážu informovať meteorológovia.
Byt je značná hodnota, jeho majiteľ znáša nielen jeho nadobúdaciu cenu, ale aj náklady na úver a ešte aj na prevádzku. Podstatu prevádzkových nákladov tvoria platby za vykurovanie a teplú vodu. Pochopiteľne, závisia najviac od energetickej triedy bytu, práve spomenutý certifikát o nej vypovedá. Treba vedieť, že úroveň platieb za vykurovanie sa môže vyšplhať až k nákladom za poskytnutý úver na nehnuteľnosť (najmä úrok.)
Napriek tomu údaj o nákladoch na vykurovanie nejakého bytu nepatrí k frekventovaným informáciám v stavbárskej či realitnej brandži. Majú spotrebitelia uveriť, že na príčine sú nepreložené technické normy na certifikáciu, alebo že vyškolené osoby nemajú pečiatku... Toto všetko sú výhovorky hodné neporiadneho školáka, ktorého sa učiteľ pýta, prečo nemá domácu úlohu. Keď som sa informoval v realitných kanceláriách -- prečo nedokážu tento údaj poskytnúť, tvrdili, že záujemcovia o kúpu bytu ich nežiadajú.
Trh s bytmi, ale aj s kanceláriami, sa môže napraviť vtedy, keď si spotrebitelia uvedomia, že aj tu ide o ich peniaze. Žiadna vláda im energie nezlacnie, aj keď to niektorí politici sľubujú. Spotrebiteľom nezostáva nič iné, iba na poskytnutí týchto informácií trvať. Aj keď audítorom chýbajú pečiatky...
Juraj Vechter, Združenie slovenských spotrebiteľov