Pružnosť trhu práce -- návrat o dve storočia?

Je názor, že za nezamestnanosť a extrémne nízke mzdy v Indii môže najmä nedostatočná pružnosť trhu práce, ktorá napriek takým nízkym mzdám odrádza podniky od tvorby pracovných miest. V skutočnosti ani veľmi vysoký hospodársky rast nestačí Indii na vytváranie takého prírastku miest v priemysle aj v službách, ktorý by mohol absorbovať veľký prílev pracovných síl z preľudneného poľnohospodárstva. Ani na okamžité dosiahnutie našej úrovne produktivity práce a miezd. Prekonávanie priepasti za vyspelým svetom je úloha pre viacero generácií. Preto hľadajme radšej riešenie v prostredí krajín, ktoré môžeme s nami viac porovnať.
Na začiatku industrializácie dnes vyspelých krajín bol zamestnanec väčšinou proti jednostrannému určovaniu pracovných podmienok vrátane neurčitého pracovného času bezbranný. Dnešná úroveň ochrany práce, počnúc ochranou pracovného pomeru a končiac pracovným časom, ktorý je zhruba polovičný ako na začiatku tejto éry, je aj v záujme zamestnávateľov.
Sociálna súdržnosť patrí k hlavným faktorom rastu produktivity práce. Prečo sa teraz táto úroveň ochrany práce označuje za prekážku pružnosti trhu práce, hospodárskeho rastu a zamestnanosti?
V ére globalizácie možno finančný kapitál bleskovo premiestňovať po celej planéte. Aj podniky, resp. pracovné miesta, sa môžu ľahko sťahovať, predovšetkým za čo najlacnejšou pracovnou silou s čo najnižšou pracovnoprávnou ochranou.
Kapitál sa snaží svojej flexibilite prispôsobovať aj flexibilitu pracovnej sily. Spôsoby cenovej konkurencie -- mzdového, sociálneho a daňového nadbiehania -- dopĺňa nadbiehanie pri ochrane podmienok práce.
V posledných rokoch vzniká extrémna hrozba lavíny outsourcingu. Podniky vo vyspelých krajinách stavajú zamestnancov pred alternatívu: Buď premiestnime miesta do menej vyspelých krajín (v Európe, ale aj do Číny alebo do Indie), alebo tu budete pracovať v súlade so mzdovými a pracovnými podmienkami týchto krajín. Aj tam, kde sa to neprejavuje v takej brutálnej podobe, podniky zvyšujú tlak na znižovanie ochrany pracovných podmienok.
Okrem jednoduchšieho prepúšťania sa najrozšírenejšou formou zvyšovania pružnosti pracovnej sily stáva najmä práca na kratší úväzok. To je niečo úplne iné ako všeobecné skracovanie pracovného času.
Solidárne skracovanie pracovného času sa zakladalo na zásade skrátenia pracovného času bez zníženia (ročnej) mzdy a produktivity. To sa dosiahlo zvýšením hodinovej mzdy a produktivity. Solidárny postup umožňoval, aby kvôli tomu celý podnik "zrýchlil tempo". Podnikateľovi to umožnilo zabrániť zvýšenie jednotkových nákladov práce. Pre zamestnancov to bola ďalšia cesta zvyšovania životnej úrovne -- získali ďalší voľný čas pri nespomalenom raste reálnej mzdy.
Individuálne poskytovanie kratších pracovných úväzkov neumožňuje "zrýchliť tempo" podniku. Je založené na opačnej zásade: kratší pracovný úväzok s nižšou mzdou.
Zamestnávateľ tak môže dosiahnuť zníženie jednotkových nákladov práce aj pri znížení produktivity. Pre zamestnancov to nepredstavuje zvýšenie životnej úrovne, ale len zmenu jej štruktúry -- voľný čas namiesto mzdy. Pokiaľ je to nedobrovoľné, je to vlastne určitá obdoba čiastočnej nezamestnanosti, a to bez akýchkoľvek sociálnych kompenzácií. Podľa prieskumov by však len menšina pracovníkov v krajinách EÚ dala prednosť kratšej práci s nižšou mzdou, napríklad pre starostlivosť o deti.
Dôsledky takého uplatňovania pružnosti trhu práce -- spolu s ešte širšou cenovou ponukou -- možno ukázať na príklade Veľkej Británie, ktorú dávajú za vzor. Touto cestou dosahuje teraz najnižšiu zamestnanosť od začiatkov 70. rokov.
Miera zamestnanosti obyvateľstva -- vrátane kratších úväzkov -- bola v Británii v roku 2002 asi o dvanásť percent vyššia ako bol priemer EÚ. Relatívne vysoká miera zamestnanosti bola hlavne dôsledkom pomalého rastu hodinovej produktivity práce, najmä od druhej polovice 90. rokov. V roku 2002 bola v Británii o 13 percent nižšia ako v priemere EÚ.
Preto aj celkové mzdové a nemzdové hodinové náklady práce v Británii (podľa údajov za spracovateľský priemysel za rok 2001) reálne zaostávajú za priemerom EÚ asi o desatinu. Napriek tomu -- práve v dôsledku nízkej produktivity -- sú na jednotku výroby o niečo vyššie ako v priemere EÚ a asi o 14 percent vyššie ako v USA. Taký extenzívny výsledok je dlhodobo neudržateľný, pretože ohrozuje budúcu konkurencieschopnosť Británie. Signalizujú to aj niektoré aktuálne analýzy, ktoré práve Británii prisudzujú najväčšiu hrozbu outsourcingu -- stratu možno tri štvrte milióna pracovných miest počas dekády.
Pružný trh práce môže asi dočasne zmierniť nezamestnanosť, aj keď sčasti len opticky. Ale aj to hlavne na úkor dlhodobej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rozvoja. Krátkodobo aj na úkor nižších miezd. Pre Európsku úniu, aj pre nás, je nádejná predovšetkým cesta necenovej konkurencie, zvyšovania produktivity rozvíjaním ich kvalitatívnych, vedomostných faktorov.